Európska centrálna banka totiž vo štvrtok znížením základnej úrokovej sadzby z 0,50 na 0,25 percenta vytvorila priestor na ďalší pokles úrokov z pôžičiek, ku ktorému by malo dôjsť v priebehu niekoľkých týždňov.
V minulosti už znížením základnej sadzby, za ktorú si požičiavajú banky, európska banka lacnejšie úvery pre ľudí v čase krízy docielila. Nie však v každej krajine rovnako. Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi naznačil, že problematické sú krajiny s najvyššími úrokmi, ku ktorým patrí aj Slovensko. „Aj keď sa celková ekonomická situácia do polovice minulého roka mierne zlepšila, úrokové sadzby sa stále veľmi líšia podľa toho, v ktorej krajine si človek úver zoberie,“ upozornil Draghi.
Slovák platí za splátky hypoték mesačne o desiatky eur viac ako Grék či Portugalec. Národná banka Slovenska reagovala na Draghiho slová tým, že zlepšenie príde po dobudovaní bankovej únie. „Banková únia by mala obmedziť citlivosť bankových sektorov od rizikovosti svojich štátov. Práve obmedzenie takéhoto prepojenia by mohlo prispieť k zmierneniu rozdielov úrokových sadzieb v jednotlivých štátoch eurozóny,“ povedala hovorkyňa Národnej banky Slovenska Petra Pauerová.
V konkurenčnom prostredí by z politiky európskej banky mali profitovať spotrebitelia. „Lacnejšie zdroje vytvárajú slovenským bankám priestor na znižovanie úrokových sadzieb,“ opisuje výkonný riaditeľ spoločnosti Finančná Hitparáda Maroš Ovčarik. „Slovenské banky majú také veľké úroky pri úveroch v porovnaní s priemerom eurozóny, že majú priestor na zlacňovanie,“ dodáva Vladimír Dohnal zo Symsite Research.
Na porovnanie – po započítaní všetkých poplatkov si obyvateľ Grécka v lete tohto roku mohol zobrať úver na bývanie s ročným úrokom 2,98 percenta. Mesačná splátky hypotéky stotisíc eur splatnej o tridsať rokov ho tak vyšla na 423 eur. Podľa údajov z Európskej centrálnej banky mal Slovák rovnako vysoký úver s ročným úrokom 4,35 percenta. Mesačná splátka stotisícovej hypotéky ho tak vyšla na 502 eur. Za tridsať rokov tak z eurovalu zachraňovaný Grék vráti svojej banke 152¤280 eur, kým Slovák až 180¤720 eur.
Slovenské banky vyššie úroky obhajujú zlou vymožiteľnosťou práva, vysokou nezamestnanosťou či matematickými modelmi potvrdzujúcimi oprávnenosť súčasných úrokových sadzieb. „Úrokové sadzby z hypoték okrem výnosov slovenských štátnych dlhopisov alebo rizika klientov ovplyvňuje aj realizovaný dopyt. Ten je na Slovensku najvyšší nielen v eurozóne, ale v celej EÚ. Rovnaká situácia s dopytom je aj v prípade spotrebných úverov,“ povedal Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie. Pri vysokom dopyte po úveroch s existujúcimi úrokovými mierami tak banky nie sú ochotné príliš zlacňovať.
Dobrou správou je, že slovenské vysoké úroky pre zlacňovanie peňazí zo strany Európskej centrálnej banky predsa len o čosi klesajú. „Podľa údajov Národnej banky Slovenska priemerné úročenie úveru na bývanie kleslo z januárových 4,55 percenta na septembrovú hodnotu 3,78 percenta pri fixácii dva až päť rokov,“ povedal analytik Tatra banky Juraj Valachy. Práve po tomto úvere siaha až 84 percent spotrebiteľov. "Je to zároveň aj skupina, kde je najväčší konkurenčný boj medzi bankami a väčšina bánk predstavuje v tejto kategórii fixácií rôzne akcie a špeciálne zvýhodnenia,“ pokračoval Valachy.
Finančné domy na znižovanie úrokov o niečo rýchlejšie reagujú pri účtoch zhodnocujúcich vklady ľudí. „Znižovanie úrokov sa určite v rýchlosti prejaví na poklese úrokových sadzieb pri termínovaných vkladoch,“ upozornil Dohnal. Ľudia si tak s najväčšou pravdepodobnosťou o pár týždňov budú mať problém uložiť svoje peniaze v banke za ročný úrok na úrovni dvoch percent.
Európska centrálna banka sa pre znižovanie základnej úrokovej sadzby rozhodla nečakane. „Hlavným dôvodom bolo, že inflácia v eurozóne v októbri klesla na úroveň 0,7 percenta a v porovnaní s vlaňajškom tak bola nižšia o 1,8 percentuálneho bodu,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž. Nižšie úroky z nových pôžičiek v štátoch používajúcich spoločnú menu euro majú naštartovať spotrebu a zabrániť tak hrozbe znižovania cien. Z pohľadu jednotlivca je pokles cien dobrou správou, ale z pohľadu štátu nízka spotreba zabezpečujúca klesanie cien spôsobuje znižovanie výroby v európskych podnikoch a následne prichádza k prepúšťaniu zamestnancov.
Európska centrálna banka chce držať infláciu okolo dvoch percent. Pokles úrokov je spravidla sprevádzaný obavami, že výsledkom bude príliš vysoký rast cien. Tohto scenára sa však európska banka zrejme v najbližšom období vôbec neobáva.