Do tohto pásma sa zaradilo až 60 % krajín, ako napríklad Poľsko, Slovinsko, Veľká Británia, či Španielsko. Uvádza sa to v správe s názvom „How is life? 2013“, ktorú v poradí druhýkrát zverejnila Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD).
Najlepšie z porovnaní vychádzajú Austrália, Kanada a severské štáty Dánsko, Nórsko a Švédsko. Na vysokých priečkach sa umiestnili aj Švajčiarsko a USA. Naopak, najhoršie výsledky vo všetkých ukazovateľoch lepšieho života majú Mexiko, Portugalsko, Turecko, Grécko, Maďarsko, Estónsko a Čile.
Kríza mala podľa OECD veľký dopad na ekonomický blahobyt domácností. To sa premietlo do vyššej nezamestnanosti, nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok, či finančnej neistoty a chudoby. Spokojnosť so životom a dôvera v inštitúcie sa podľa OECD výrazne znížili v krajinách ťažko postihnutých krízou. V oblasti zdravotných výsledkov boli na celkovej populácii zaznamenané iba malé alebo žiadne zmeny. OECD predpokladá, že negatívne účinky krízy na zdraví sa môžu prejaviť v dlhodobom horizonte.
OECD sa v správe zamerala aj na rodové rozdiely v blahobyte. V posledných desaťročiach sa podľa správy rozdiely medzi mužmi a ženami znížili. Ženy žijú dlhšie ako muži, ale častejšie trpia chorobami. Dievčatá dosahujú v škole lepšie výsledky ako chlapci. Naďalej sú ale nedostatočne zastúpené v kľúčových oblastiach vzdelávania, ktoré poskytujú väčšie pracovné príležitosti. Ženy stále zarábajú menej ako muži, trávia viac hodín nezaplatenou prácou a je pre nich ťažšie dosiahnuť vrchol kariéry alebo začať vlastné podnikanie. OECD poukazuje na to, že rodové rozdiely nie sú len problémom žien. Muži a chlapci sú čoraz viac vystavovaní neistým vyhliadkam na zamestnanie a musia sa prispôsobiť meniacim sa úlohám a sociálnym očakávaniam.
