Štáty si majú vybrať, aké konkrétne opatrenia budú v ich prípade najvhodnejšie. Ľahké plastové nákupné tašky, ktoré ľudia často použijú len raz, môžu v životnom prostredí pretrvávať stovky rokov.
V pondelok predstavený návrh fakticky mení európsku smernicu o obaloch a odpadoch z obalov. Súhlasiť s ním budú musieť členské krajiny aj Európsky parlament. Krajiny by podľa návrhu mali prijať také opatrenia, ktoré znížia spotrebu plastových nákupných tašiek s hrúbkou do 50 mikrónov (0,05 milimetra). Práve tie najčastejšie končía ako netriedený odpad.
Kroky, ktoré budú mať štáty k dispozícii, môžu podľa komisie zahŕňať ekonomické nástroje, ako sú poplatky alebo rôzne obmedzenia pri uvádzaní na trh. Komisia v pondelok pripomenula, že podobné opatrenia viedli v niektorých krajinách únie k jednoznačnému zníženiu spotreby plastových tašiek.
„Ak ich ostatní napodobnia, mohli by sme znížiť dnešnú celkovú spotrebu v Európskej únii o 80 percent,“ vyhlásil komisár pre životné prostredie Janez Potočnik. Pripomenul, že v EÚ v odpade skončí viac ako osem miliárd plastových tašiek ročne, čo spôsobuje obrovské škody na životnom prostredí.
Pred novinármi eurokomisár zdôraznil, že návrh sa snaží o čo najmenšiu záťaž členských krajín, nejedná sa o celoeurópsky zákaz. Už dnes podľa neho opatrenia štátov ako Dánsko alebo Fínsko v zásade vyhovujú návrhu komisie, celkovo na národnej úrovni kroky proti plastovým taškám nejakým spôsobom realizuje 12 krajín.
„Ak zistíme, že problém sa stále nerieši, prehodnotíme situáciu a podnikneme ďalšie kroky,“ podotkol eurokomisár.
Českí obchodníci plán Euróspkej komisie odmietajú, podľa nich ide o neodôvodniteľný zásah do podnikania. Prípadné zdanenia alebo zavedenia poplatkov z týchto tašiek by vraj museli premietnuť do ich ceny. Reťazce tiež upozorňujú na to, že v prípade zákazu igelitových vrecúšok by v praxi nebolo možné zachovať určitú úroveň hygieny predaja čerstvých potravín.
Podľa Zväzu obchodu by navyše prechod k papierovým obalom znamenal väčšie zaťaženie životného prostredia, pretože na výrobu papierových tašiek je treba viac energie než na tie plastové.
„Výroba jedinej plastovej tašky má najmenší vplyv na životné prostredie zo všetkých možností, dopad sa naďalej znižuje pomocou použitia recyklovaných plastov pri výrobe. Vplyv výroby papierového sáčku je štyrikrát väčší a výroba opakovane použiteľnej tašky z bavlny má viac ako 130-krát väčší dopad na životné prostredie,“ uviedla manažérka českého Svazu obchodu a cestovního ruchu (SOCR) pre obchod a vzťahy s EÚ Hana Carvová.
Tie isté vlastnosti, vďaka ktorým sa plastové tašky obchodne presadili, teda ich nízka hmotnosť a odolnosť, sa zároveň podieľajú na ich rastúcom výskyte v životnom prostredí. Plastové nákupné tašky sa často vyhnú systémom odpadového hospodárstva a hromadia sa v životnom prostredí, najmä ako morský odpad.
Znečistenie mora odpadkami sa dnes čoraz častejšie považuje za jeden z najvýznamnejších globálnych problémov, ktorý ohrozuje morské ekosystémy a živočíchy, napríklad ryby a vtáky. Len v Stredozemnom mori teraz podľa odhadov pláva 250 miliárd plastových či igelitových útržkov, dohromady vážiacich približne 500 ton. Ohrozujú ryby a ďalšie morské živočíchy, ktoré ich pokladajú za potravu alebo ich môžu omylom prehltnúť. Plasty sa ďalej rozkladajú a môžu kontaminovať pôdu či pitnú vodu.
V roku 2010 bolo v EÚ uvedených na trh približne 98,6 miliardy plastových nákupných tašiek, na každého občana únie tak pripadlo 198 plastových nákupných tašiek za rok.
Absolútnu väčšinu z týchto takmer 100 miliárd tašiek tvoria ľahké tenké tašky, ktoré neslúžia na opakované použitie tak často ako hrubšie tašky. Údaje o spotrebe sa v členských štátoch značne líšia, pričom odhadovaná ročná spotreba ľahkých plastových nákupných tašiek na obyvateľa sa pohybuje v rozmedzí od štyroch tašiek v Dánsku a Fínsku po 466 tašiek v Poľsku, Portugalsku a na Slovensku.
Niektoré členské krajiny sa používanie týchto tašiek už pokúsili obmedziť napríklad cenovou politikou, dohodami s predajcami či zákazom niektorých druhov obalov.