Trhová hodnota spoločností ako E.ON, Enel, RWE a ďalších sa za posledných päť rokov prepadla spolu o pol bilióna eur na menej ako polovicu a podniky musia výrazne obmedzovať investície. Ohrozuje to budúcu stabilitu dodávok elektriny a európske vlády by na to mali reagovať reformou celého energetického systému, vrátane zmeny v podpore „zelenej“ energie. Napísal to britský týždenník The Economist.
Prudká expanzia solárnej a veternej energie v Európe, hlavne v Nemecku, ktorú zelené organizácie vyhlasujú za triumf, je pre donedávna stabilné elektrárenské podniky katastrofou. Prepad veľkoobchodných cien, ktoré občas spadnú až do záporných hodnôt, ich núti uzatvárať moderné nízkoemisné plynové elektrárne a sledovať, ako rozširovanie obnoviteľných zdrojov destabilizuje sieť a vyvoláva hrozbu výpadkov dodávok.
Expanzia zelenej energie poháňaná vysokými subvenciami tak podkopáva zavedených a spoľahlivých dodávateľov energie. Nahrádza ich pritom niečím, čo je menej spoľahlivé a pre spotrebiteľov pre obrie podpory ďaleko drahšie, uvádza týždenník.
Economist priznáva, že vysoké náklady subvencovania zelenej energie nepriniesli životnému prostrediu a klíme nič a okrem prudkého zdraženia elektriny pre spotrebiteľov ťažko poškodili tradične stabilných dodávateľov.
Ak chcú vlády pre budúcnosť nízkoemisnej energie naozaj niečo urobiť, musia vypracovať oveľa lepší systém jej podpory, ktorý neohrozí spoľahlivosť dodávok a neuvalí na spotrebiteľov a tradičných výrobcov vysoké, a pritom zbytočné náklady.
Akcie najväčšej nemeckej „utility“ E.ON klesli zo svojho vrcholu o tri štvrtiny a zisky tejto firmy aj nemeckej dvojky RWE sa za tri roky prepadli o tretinu. Sčasti to podľa Economistu spôsobili ich vlastné prehnané investície do výrobných kapacít v minulom desaťročí spolu s prepadom európskeho dopytu, ktorý zrážala finančná a dlhová kríza.
Na nemecké a európske elektrárenské podniky ťažko dopadli dva faktory – náhle politické rozhodnutie o uzavretí nemeckých jadrových elektrární a „bridlicová revolúcia“ v USA. Tá presmerovala americké prebytky uhlia na európsky trh, čo zrazilo cenu tejto suroviny a konkurenčne znevýhodnilo plyn voči uhliu. Pozíciu plynu voči uhliu ešte zhoršil prepad cien emisných povoleniek v Európe.
Európske podniky tak museli odstaviť a uzavrieť plynové elektrárne s celkovým výkonom 30 gigawattov. Nahradila ich zvýšená produkcia uhoľných elektrární – emisie oxidu uhličitého v Nemecku sa vlani a tento rok zvýšili, aj keď boom obnoviteľných zdrojov mal dosiahnuť pravý opak.
Obnoviteľné zdroje, ktoré majú prednosť pri vstupe do prenosových sietí, zrážajú veľkoobchodné ceny v špičkách, od ktorých sú závislé zisky elektrárenských podnikov a nútia ich k zmene ich podnikateľského modelu.
„Je to existenčné hrozba,“ povedal Economistu šéf dátovej agentúry Bloomberg New Energy Finance Michael Liebreich. Ich situáciu porovnal s pozíciou telefónnych spoločností v 90. rokoch alebo novinami, ktoré teraz krachujú pre internet.
Elektrárenské podniky na nepriaznivé prostredie reagujú hlavne presunom od produkcie energie do služieb a bočných aktivít, ako je obchodovanie alebo poradenstvo. Nemecké spoločnosti plánujú zníženie výrobných kapacít o 15 gigawattov a prudko obmedzujú investície.
To ale podľa Economistu podkopáva nenahraditeľnú úlohu veľkých energetických firiem v budúcom systéme, kde by mali dominovať obnoviteľné zdroje. Tradičné podniky by mali byť základnými dodávateľmi, ktorí budú zabezpečovať , aby svetlá svietili, aj keď vietor nefúka a slnko nesvieti.
Ich druhou hlavnou úlohou by malo byť zabezpečenie investícií do nákladnej modernizácie sietí a budovanie nových, bez ktorých sa obnoviteľné zdroje nemôžu zaobísť. Obe ich úlohy sú teraz ohrozené a vlády budú zrejme budú musieť hľadať zdroje pre investície inde.
Rozmach európskej podpory zelenej energie tak podkopal to, o čo sa európske vlády posledných 30 rokov v energetike snažili – dereguláciu, privatizáciu, oddeľovanie produkcie elektriny od prenosu a distribúcie v záujme posilnenia konkurencie, efektívnosť a nižšie ceny, konštatuje týždenník.