Národ šetrí aj na jedle, na ktorom by sa šetriť nemalo. Upozorňuje na to prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak. Za obmedzovaním výdavkov je fakt, že potraviny, ktoré až do roku 2009 pôsobili ako brzda inflácie, začali dražieť, na čo ľudia okamžite zareagovali. Spotrebitelia začali nakupovať lacnejšie potraviny, a to bez ohľadu na krajinu pôvodu.
Na konci tunela síce podľa Konštiaka bliká svetielko, pretože sa tohto roku očakáva rast HDP o 0,9 percenta a po dvoch rokoch stagnácie reálnych miezd aj ich nárast o 1,5 percenta. Na to, aby ľudia začali viac míňať a klesla nezamestnanosť, potrebuje slovenská ekonomika najmenej 3– až 4–percentný rast. Ten sa však črtá až v roku 2015.
Obchod s potravinami potrebuje podľa Konštiaka stimuly, namiesto toho však čelí zvýšeným kontrolám a nezmyselne vysokým pokutám. Po poslednej novele zákona o potravinách, ktorý obchodníci nazvali jogurtovým, im dochádza trpezlivosť. Tvrdia, že zvýšením pokút na jeden milión eur štát chystá likvidáciu obchodných reťazcov.
„V niektorých krajinách, a to aj v susednom Česku či Rakúsku, možno potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti, pokiaľ neohrozujú ľudské zdravie, predávať. Na Slovensku inšpekcia za takéto jogurty rozdáva mastné pokuty, a to až také, že môžu spôsobiť likvidáciu celého reťazca,“ povedal Konštiak.
Podľa Gabriela Csollára, predsedu predstavenstva COOP Jednota Slovensko sa síce podarilo za posledné dva roky vyčistiť trh od nepoctivých dovozcov, ale ak zákon za tretie pochybenie prináša miliónovú pokutu, nemá odstrašujúci, lež vyložene likvidačný charakter. Pre niektoré Jednoty s obratom 1,2 milióna eur celkom určite.
Obchodníci sa dožadujú zmäkčenia zákona. „Neotrávili sme polovicu Slovenska, takúto legislatívu, ktorá ide po krku obchodníkov, nemajú nikde v Európe,“ hovorí Konštiak. Nie je spokojný ani s výsledkami kontrol štátneho potravinového dozoru. Podľa neho bol zle vyrátaný aj tohtoročný podiel potravín so zistenými nedostatkami. Ten nedosiahol oficiálne uvádzaných 13,6 percenta, ale podľa prepočtov obchodníkov to bolo len 0,19 percenta v stredných predajniach maloobchodu a 1,1 percenta v supermarketoch.
„Chvalabohu, že máme prísnu potravinovú legislatívu a na Slovensku nemusíme pochovávať ľudí, ktorých otrávil metylalkohol či baktérie E. coli, ako v niektorých európskych krajinách,“ reagoval ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Pokiaľ ide o výpočet podielu potravín s nedostatkami, postupuje štátny dozor podľa stanovenej metodiky. „Môžeme náš matematický model posúdiť s tým, ktorý používa obchod,“ povedal Bíreš.
