Mnohé z obcí sú už so šetrením na hrane, úsporné opatrenia sa už dotýkajú aj kvality poskytovaných služieb pre ľudí. Na to, aby začali opäť svietiť, kosiť či opravovať cesty a chodníky, požadujú od vlády, aby im tohtoročné prebytkové financie uvoľnila na investičné projekty. Združenie miest a obcí Slovenska na piatkovom sneme preto odmietlo rozpočet verejnej správy na budúci rok, ktorý vo štvrtok schválila vláda, pretože im opätovne zväzuje ruky.
„Rada ZMOS vyslovila nesúhlas s rozpočtom verejnej správy na budúci rok, vrátane niektorých ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách. Rada zároveň potvrdila doterajšie stanovisko vyjednávačov o kolektívnom vyjednávaní na rok 2014,“ povedala po rokovaní hovorkyňa ZMOS-u Marta Bujňáková. Na dofinancovanie zvýšených platov učiteľom o päť percent v budúcom roku sa majú totiž samosprávy podieľať sumou 28 miliónov eur.
Štát im však chce pomôcť aj tým, že vyčlenil na budúci rok rezervu vo výške 34,5 milióna eur na pokrytie dofinancovania. „Predpokladáme zvýšený tlak na financovanie z titulu valorizácie, ktorý sa premietne do horšieho financovania samospráv. Rátame s tým, a preto to kryjeme rezervou,“ povedal pre Pravdu minister financií Peter Kažimír.
Štát pritom v rozpočte na budúci rok prikázal mestám a obciam šetriť, ale v menšej miere ako doteraz. Kým v tomto roku ministerstvo financií očakáva, že budú samosprávy hospodáriť s prebytkom vo výške 91 miliónov eur, v budúcom roku od nich požaduje iba 22 miliónov eur. Menší tlak na šetrenie, ktoré by sa malo znížiť zhruba o 70 miliónov eur, by mestá a obce chceli využiť na investičné projekty, opravy ciest a chodníkov a niektoré začnú opäť svietiť.
„V roku 2014 bude mesto pokračovať v stavebných úpravách miestnych komunikácií – ciest a chodníkov. Pripravujeme tiež výstavbu autobusového nástupišťa či kruhový objazd,“ povedala hovorkyňa mesta Michalovce Iveta Palečková. Napríklad mesto Veľký Krtíš, ktoré v tomto roku na niektorých uliciach v meste pre šetrenie vyplo osvetlenie vo večerných hodinách, bude od Nového roka opäť svietiť.
Mesto Martin sa pustí napríklad do opravy škôl a školských zariadení či obnovy vozového parku. Mesto doteraz fungovalo niekoľko rokov v krízovom režime a z rozpočtu bolo schopné pokryť len riešenie havarijných situácií, aby nedochádzalo k ohrozeniu zdravia a majetku. „Samosprávy a iní správcovia komunikácií teraz nie v dostatočnom rozsahu obnovujú a rekonštruujú komunikácie, čím však logicky vzniká akýsi morálny či modernizačný dlh, ktorý sa neskôr prejaví a v konečnom dôsledku na nás počká, a aj tak ho niekto bude musieť riešiť, a teda aj financovať,“ odkázal hovorca mesta Martin Jozef Petráš.
Niektoré samosprávy pritom tvrdia, že im rozpočty dovolili aj v tomto roku šetriť tak, aby sa to nedotklo kvality služieb poskytovaných občanom a dokázali ešte investovať peniaze do rozvoja. „Aj napriek zložitej situácii sme realizovali pre občanov potrebné opravy komunikácií a revitalizáciu centrálnej mestskej zóny,“ hovorí primátor Trnavy Vladimír Butko. Špecifickým príkladom sú Košice, ktoré sa stali v tomto roku nositeľom titulu Európske hlavné mesto kultúry. Práve preto nemohli pozastaviť investície, ale, naopak, v rámci konsolidácie rozpočtu zvyšovali daň z nehnuteľností, čím dostali do mestskej kasy okolo štyroch miliónov eur navyše.
ZMOS však tvrdí, že zníženie miery šetrenia nestačí, mnohé samosprávy sa bez ušetrených peňazí v tomto roku nemôžu ďalej rozvíjať. „Opakované zadržiavanie ušetrených prostriedkov na účtoch obcí a miest z minulých rokov, bez možnosti ich použitia, znamená zabrzdenie miestneho rozvoja, zamedzovanie investícií, zníženie rozsahu, úrovne a kvality verejných služieb pre občanov, ako aj zastavenie odstraňovania modernizačného dlhu na majetku obcí,“ hovorí predseda ZMOS-u Jozef Dvonč. Či ušetrené peniaze samospráv pôjdu do ich budúceho rozvoja, zatiaľ štát nepovedal. „V prvom rade sa musíme dočkať výsledkov memoranda, ktoré s nami Združenie miest a obcí podpísalo na rok 2013. Podľa toho budeme reagovať z hľadiska aj zákonov, aj ochoty ďalej spolupracovať na ich problémoch. Mám pochopenie a vnímam ich požiadavky ako relevantné na rok 2014,“ tvrdí Kažimír.
Mestá a obce naďalej od štátu žiadajú vrátiť podiel na podielových daniach na pôvodnú úroveň 70,3 percenta zo súčasných 65,4 percenta. „Vyžaduje si to ekonomická situácia obcí a miest,“ povedal Dvonč. Kažimír však zvýšenie percenta pri podielových daniach nateraz vylúčil. „Aj tento rok sme dobrovoľne doručili bez platnosti akýchkoľvek zákonov vyše 25 miliónov eur na problémy ZMOS-u, teda dofinancovanie platov učiteľov, na výtlky a cesty. My sa snažíme citlivo reagovať na potreby, ale dnes nie sme pripravení na otázku navýšenia podielových daní,“ povedal Kažimír.
Faktom je, že zatiaľ čo výdavky štátneho rozpočtu od vypuknutia krízy vzrástli o 41 percent, výdavky obcí bez finančných operácií vzrástli len o 5,9 percenta. Medziročne samosprávam pribudlo 110 prenesených kompetencií štátu. Dlh obcí na celkovom verejnom dlhu sa momentálne podieľa približne troma percentami. ZMOS by mal o svojich požiadavkách rokovať s vládou na budúci týždeň.