Súčasťou plánu, za ktorým stojí talianska vláda, je zvýšenie kapitálu o 300 miliónov eur. Zvyšných 200 miliónov eur majú podľa firmy zabezpečiť bankové pôžičky.
Alitalia ponúkne účasť na zvýšení kapitálu všetkým svojim súčasným akcionárom. Ak nebude zabezpečená plánovaná suma, prispeje na zvýšenie kapitálu až 75 miliónmi eur štátna poštová spoločnosť Poste Italiane. Banky Intesa Sanpaolo a Unicredit budú navyše pripravené kúpiť neupísané akcie až za 100 miliónov eur. Poskytnú tiež Alitalii preklenovací úver v objeme 100 miliónov eur na pokrytie bezprostredných finančných potrieb.
Bez nových peňazí by mohla Alitalia v najbližších dňoch skončiť. Talianska ropná spoločnosť Eni totiž pohrozila, že ak sa vedenie firmy a vláda nedohodnú na spôsobe, ako udržať stratovú leteckú spoločnosť v prevádzke, prestane v sobotu Alitalii dodávať pohonné hmoty.
Odborníci však upozorňujú, že nové financie podniku dlho nevydržia a že záchrannému plánu chýba stratégie pre obnovenie dlhodobej životaschopnosti podniku. „Je to provizórna náplasť, ktorá má zastaviť krvácanie,“ uviedol šéf talianskeho podnikateľského zväzu Confindustria Giorgio Squinzi. „Je potrebné vážne uvažovať o pláne pre strednodobé a dlhodobé obdobie,“ dodal.
Talianska vláda aj naďalej počíta so strategickým partnerstvom Alitalie a spoločnosti Air France – KLM. Francúzsko-holandská letecká spoločnosť je najväčším akcionárom talianskych aeroliniek s podielom 25 percent. Hovorca Air France povedal, že firma sa na zvýšenie kapitálu bude podieľať len za presne stanovených podmienok.
Generálny riaditeľ Air France-KLM Alexandre de Juniac je podľa agentúry Reuters otvorený možnosti Alitaliu prevziať, a zabezpečiť si tak lepší prístup na taliansky trh. Nie je však isté, že by mu tento krok schválila správna rada Air France-KLM.
Alitaliu zachránilo v roku 2009 pred bankrotom konzorcium investorov, po privatizácii už ale firma prerobila vyše miliardy eur. V posledných rokoch Alitalia prudko znižovala výdavky, stále sa však stretáva s ostrou konkurenciou zo strany nízkonákladových leteckých prepravcov v Európe, slabým dopytom na domácich linkách a nedostatkom kapitálu na investície.