Obce už chcú svietiť a opravovať cesty

Samosprávy chcú na budúci rok skončiť so šetrením. V roku prezidentských volieb, ale aj volieb do orgánov miest a obcí čakajú od vlády viac peňazí.

10.10.2013 10:00
svetlo, lampa, pouličné osvetlenie Foto: ,
Ilustračné foto
debata

Tento rok viaceré obce po dohode s vládou znížili či zmrazili výdavky na investície a rast platov. Obce tvrdia, že dodržia dohodu s vládou a na ich účtoch budú prebytky v sume 137 miliónov eur. Na budúci rok však tieto peniaze už chcú využiť na obnovu verejného osvetlenia a opravy ciest a chodníkov.

Vláda pôvodne plánovala, že na rok 2014 budú výdavky obcí zmrazené. Podobný záväzok si však kabinet dal aj pri platoch štátnych zamestnancov, ktorým napokon pôjdu k dobru dve percentá. Ústupky chcú mestá aj pri investíciách. Či na to vláda pristane, sa ukáže v štátnom rozpočte na budúci rok, o ktorom má vláda rokovať už dnes. Vláda už oznámila, že nepôjde s deficitom verejných financií na 2,6 percenta výkonu ekonomiky, ale bude schodok na úkor dlhu tlačiť len k 2,9 percenta. Či sa tým vytvorí priestor na platy aj investície, zatiaľ nie je jasné.

„Nie je možné očakávať, aby obce dlhodobo našetrené financie nemohli využiť na svoj rozvoj v roku 2014,“ hovorí predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Dvonč. ZMOS navyše požaduje, aby sa vrátil podiel na daniach z príjmu fyzických osôb na pôvodnú úroveň 70,3 percenta zo súčasných 65,4 percenta, čo by však ešte viac nabúralo budúcoročný štátny rozpočet. Naopak, minister financií Peter Kažimír obciam pohrozil, že ak tento rok nesplnia sľub o šetrení, podielové dane im ešte zníži.

Úspory v rozpočte tento rok vláda postavila na obciach a na budúci rok majú viac šetriť ministerstvá. Štát sa spolieha aj na väčší výber daní. Vláda však tvrdí, že obce už tento rok dostatočne nešetria a preto má deficit verejných financií tento rok presiahnuť tri percentá, čo okrem iného znamená, že najmenej o rok sa odloží plán znížiť DPH z 20 na 19 percent.

Niektoré väčšie mestá sľub o šetrení splniť nedokážu. Bude to tak aj v hlavnom meste. Bratislava deklarovala, že ušetrí 9 miliónov eur. Na to by však musela škrtnúť napríklad niektoré spoje mestskej hromadnej dopravy či vypnúť osvetlenie v hlavných uliciach mesta. Bratislava dokáže ušetriť len tretinu z požadovanej sumy. „Tých 2,6 milióna eur je záväzok, ktorý vie primátor Bratislavy garantovať vo vzťahu ku konsolidácii verejných financií,“ potvrdil šéf kancelárie primátora Ľubomír Andrassy.

Pripomína, že bratislavský magistrát musel pre zlé hospodárenie šetriť už v rokoch 2011 a 2012. V roku 2010 bolo zadlženie mesta na úrovni 66 percent, spolu s hospodárením mestských podnikov sa dlh šplhal k hranici 115 percent. Aktuálne je na úrovni 58 percent. Na ozdravovaní hospodárenia sa podieľali aj Bratislavčania tým, že mesto zvýšilo dane z nehnuteľností a rovnako zvyšovalo cestovné v mestskej hromadnej doprave. Bratislava znížila aj platy funkcionárov o 10 percent, urobila sa reorganizácia magistrátu a znížil sa počet zamestnancov.

Opakované zadržiavanie ušetrených prostriedkov na účtoch obcí a miest z minulých rokov, bez možnosti ich použitia, znamenalo aj pre Ružomberok zabrzdenie miestneho rozvoja či stopnutie investícií. „Mesto financuje investičné projekty z vlastných zdrojov zatiaľ bez úverov, s tým, že čerpá prostriedky, ktoré si naakumulovalo za predchádzajúce roky na fonde rozvoja mesta. Čerpá len do tej výšky, ako má zdroje,“ povedala hovorkyňa mesta Ružomberok Michaela Milá. Mesto však tento rok zvýšilo poplatky za komunálny odpad o desať percent. Podľa jej slov by ďalšie šetrenie znamenalo aj zhoršenie kvality služieb poskytovaných ľu­ďom.

Obce tvrdia, že šetrenie jednoduché nie je, niektoré uťahujú opasky nepretržite od roku 2009. Z 2¤900 samospráv má tento rok problémy so šetrením okolo 300. Tým, že šetrenie sa nemalo dotknúť obcí pod 2¤000 obyvateľov, museli prevziať väčšie bremeno na seba ostatné obce a mestá.

Zatiaľ čo výdavky štátneho rozpočtu od vypuknutia krízy vzrástli o 41 percent, výdavky obcí bez finančných operácií vzrástli len o 5,9 percenta. Podiel dlhu obcí na celkovom verejnom dlhu sa pritom podieľa približne troma percentami. Vďaka výraznému šetreniu, reštrikcii, odkladaniu realizácie rozvojových zámerov a priorít miest a obcí, ale aj zníženiu reálnych miezd zamestnancov by podľa ZMOS-u malo byť rozpočtové hospodárenie miest a obcí podobne ako v roku 2012 aj v roku 2013 prebytkové.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #šetrenie #obce #obec