Zahraničné fabriky už postupne na Slovensko umiestňujú aj vývoj a pridali sa k nim aj firmy v oblasti informačných technológií. Výsledkom je, že vysokoškoláci majú možnosť získať dobre platenú prácu.
Takéto investície však nie sú lacné. Najnovšie v stredu vláda v Košiciach pridelila podporu vo výške 7 miliónov eur firmám T-Systems a IBM, ktoré majú vytvoriť 500 nových pracovných miest. IBM sľubuje mzdu cez 3-tisíc eur mesačne. Vývoj už na Slovensko sľúbil priniesť aj galantský Samsung či púchovský Matador. To, že lepšej práce pribúda, dokumentuje aj fakt, že ešte v roku 2009 zarábalo viac ako priemernú mzdu len necelých 31 percent Slovákov a teraz podiel už siaha k 35 percentám.
Slovensko sa však tak skoro nálepky montážnej dielne Európy nezbaví. „Za výrobu áut nemáme momentálne náhradu. Musíme sa usilovať, aby sem prišlo aj čo najviac ich dodávateľov. Tiež som ale radšej, keď pridelíme stimul projektu s vyššou pridanou hodnotou,“ reagoval v stredu Fico. „Ak si podiel priemyslu prepočítame na hrubý domáci produkt, Slovensko je najviac priemyselnou krajinou v EÚ,“ dodal.
Analytici sa zhodujú, že veľké zahraničné podniky začali na Slovensko presúvať aj investície vyžadujúce si vyššiu kvalifikáciu. „Za posledných desať rokov sme zaznamenali dynamický rast takzvaných centier zdieľaných služieb,“ povedal hlavný analytik Sberbank Slovensko Vladimír Vaňo.
Na Slovensku tak veľké zahraničné firmy začali vytvárať centrá zabezpečujúce administratívne činnosti, účtovníctvo a programovanie. Fico v stredu vyhlásil, že Košice sa z mesta, kde dominujú oceliarne, stávajú mestom informačných technológií. Spoločnosť T-Systems pridá v meste k existujúcim 2¤600 pracovníkom ďalších 350 a IBM dá prácu ďalším 150 odborníkom. Na porovnanie košický U.S. Steel dáva prácu pre 11-tisíc ľudí. Vláda však musela nedávno Američanov aj cez ďalšie dotácie presviedčať, aby závod nepredali.
Spomínané IT spoločnosti zhodne tvrdia, že bez štátnej podpory by veľkú časť nových miest vytvorili mimo Slovenska. „Všetky alternatívy konkurenčných krajín rátali so štátnou pomocou a prípadná absencia pomoci zo strany nášho štátu by šance Slovenska výrazne znížila. Nevylučujeme však, že aj v takomto prípade by mohlo dôjsť k vytvoreniu niekoľkých pracovných miest aj na Slovensku, no rozhodne nie v tomto rozsahu a nie s takouto udržateľnosťou,“ uviedol Marek Rešovský, viceprezident pre financie spoločnosti T-Systems Slovakia. Firma bude čerpať pomoc do konca roku 2018. IBM Slovensko získalo stimuly na štyri roky.
T-Systems Slovakia bude nových zamestnancov hľadať v oblasti informačnej a komunikačnej infraštruktúry, aplikačného manažmentu, vývoja a vo sfére podpory finančných podnikových procesov. „Vo všetkých prípadoch je dôležitá znalosť anglického jazyka a nemčina je veľkou výhodou,“ priblížil Rešovský.
Automobilový priemysel dokáže zamestnať vysoko kvalifikovaných odborníkov i ľudí s nižším vzdelaním. „Z dlhodobého hľadiska je dobré podporovať pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. Nemôže sa však ignorovať fakt, že najväčší problém domácej ekonomiky sú dlhodobo nezamestnaní ľudia s nízkou kvalifikáciou,“ upozornil Vaňo. Približne polovicu zo 400-tisícovej armády nezamestnaných nie je totiž možné pre ich nízke vzdelanie rekvalifikovať pre potreby IT firiem.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Nemáme na výber.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Pri podpore pracovných miest by podľa zamestnávateľov štát nemal zabúdať aj na malých podnikateľov. „Zo strany štátu sú kladené veľké prekážky drobnej výrobe, napríklad na každú predanú drobnosť musí byť registračná pokladnica a v oblasti administratívnych požiadaviek neexistujú žiadne rozdiely medzi malou a veľkou firmou,“ zhodnotil Juraj Borgula, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky. Majitelia malých firiem dnes musia príliš veľa času venovať zasielaniu duplicitných výkazov pre rôzne štátne inštitúcie.
Poskytovanie investičných stimulov je v EÚ bežné. Podľa Martina Vlachynského, analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz, by lepším riešením bola plošná podpora všetkých podnikov cez nižšie dane.