Podľa aktuálnej prognózy zverejnenej v pondelok totiž hrubý domáci produkt v tomto roku reálne stúpne o 0,9 %, čo oproti predchádzajúcemu odhadu znamená navýšenie rastu o 0,3 percentuálneho bodu. Centrálna banka však zároveň mierne znížila výhľad rastu na nasledujúce roky. Pre rok 2014 o 0,2 percentuálneho bodu na 2,1 % a pre rok 2015 o 0,1 percentuálneho bodu na 3,2 %.
Navýšenie tohtoročného výhľadu hospodárskeho rastu pritom podľa viceguvernéra Národnej banky Slovenska Jána Tótha vyplýva predovšetkým z pozitívneho vývoja ekonomiky v druhom štvrťroku, ktorý prekonal pôvodné očakávania tak na strane exportu, ako aj v súkromnej spotrebe. Pre nasledujúce roky zase centrálna banka brala do úvahy predovšetkým negatívny vplyv konsolidačných opatrení a takisto nižšie očakávania ohľadom zahraničného dopytu.
„V horizonte predikcie zostal zachovaný predpoklad postupného oživovania a zrýchľovania rastu hrubého domáceho produktu, pričom akcelerácia zahraničného dopytu by mala oživovať aj domáci dopyt,“ uviedol v pondelok na margo zverejnenej prognózy guvernér centrálnej banky Jozef Makúch. Domáci dopyt by tak mal začať kladne prispievať k rastu ekonomiky a jej vývoj by mal byť viac vyvážený.
V ďalších rokoch sa podľa guvernéra v aktuálnej predikcii prejavilo očakávanie ďalších dodatočných konsolidačných opatrení s možným vplyvom na hospodársky rast. Ako doplnil viceguvernér centrálnej banky Ján Tóth, pre budúci rok zatiaľ prognóza počíta s takýmito konsolidačnými opatreniami v sume 300 mil. eur. Sú to napríklad úsporné opatrenia v rámci reformy verejnej správy.
Centrálna banka pritom považuje riziká v aktuálnej prognóze hospodárskeho rastu za vybilancované. Guvernér Jozef Makúch hovorí v súvislosti s ďalším vývojom o miernom optimizme. Zároveň však dodáva, že netreba zabúdať na rok 2010, kedy po troch štvrťrokoch pozitívneho vývoja prišiel prepad. „Ten optimizmus je na reálnejšom základe ako bol v roku 2010,“ doplnil.
Napriek očakávaniu postupnej akcelerácie hospodárskeho rastu a pozitívnym údajom za druhý štvrťrok tohto roka sa tieto vplyvy zatiaľ neprejavujú vo vývoji zamestnanosti. Výsledkom by mal byť v tomto roku ešte pokles zamestnanosti o 1 %, čo je ešte o 0,2 percentuálneho bodu vyšší prepad, ako centrálna banka očakávala v predchádzajúcej prognóze. V druhej polovici tohto roka sa pritom už očakáva stabilizácia na trhu práce a nové pracovné miesta by mali začať pribúdať v nasledujúcich rokoch. Pre rok 2014 Národná banka Slovenska predpovedá nárast zamestnanosti o 0,3 % a pre rok 2015 o 0,4 %. Miera nezamestnanosti by tak mala postupne klesať z tohtoročných 14,2 % na 13,6 % v roku 2014 a 13 % v roku 2015.
V prognóze rastu spotrebiteľských cien centrálna banka väčšie zmeny nerobí. Pre tento rok ponechala odhad harmonizovanej inflácie na úrovni 1,7 %, pre rok 2014 prognózu znížila o 0,1 percentuálneho bodu na 1,5 % a pre rok 2015 o 0,2 bodu na 1,8 %. Nominálne mzdy by pritom mali v tomto roku stúpnuť až o 2,6 %, čo v reálnom vyjadrení znamená nárast o 1,1 %. Súvisí to však hlavne so štatistickým efektom presunu príjmov z dohôd do miezd. V nasledujúcich rokoch by mali reálne mzdy rásť o 1,3 % v roku 2014, resp. o 2 % v roku 2015.