Bežným ľuďom štát nemusí dvíhať dane tento ani budúci rok. Uvoľnia sa tiež štátne či obecné investície, z ktorých ťaží obyvateľstvo. Pri lepšom výbere daní oproti prognózam z júna o 132 miliónov eur včera minister financií Peter Kažimír zároveň oznámil zámer diskutovať s učiteľmi o ďalšom zvýšení platov.
Učitelia dostali už tento rok pridaných päť percent, po ktorých sa ich priemerné platy mali dostať asi na 840 eur mesačne. Minister školstva Dušan Čaplovič chce do roku 2016 postupne ich mzdy navýšiť na 966 eur v hrubom. Kažimír kladie dôraz najmä na to, ako dostať pod kontrolu tohtoročný a budúcoročný deficit verejných financií, ktorý vstupuje do verejného dlhu.
Pozitívne je, že po niekoľkých rokoch sa zmenil stav, keď výber kľúčovej dane z pridanej hodnoty klesal napriek rastu ekonomiky. Znížil sa podozrivo vysoký počet nadmerných firemných odpočtov DPH. „Krížová výprava proti daňovým únikom prináša svoje výsledky,“ povedal Kažimír. V medziročnom porovnaní lepší výber dane z pridanej hodnoty do štátnej pokladnice priniesol viac ako 63 miliónov eur.
Podľa ministra aj prebiehajúca bločková lotéria splní svoj účel. „Lotéria nám dáva prístup k obrovskej databáze, ktorú sme predtým nemali,“ dodal.
Lepší výber daní, ktorý prichádza spolu s oživením európskych ekonomík a opatreniami na zastavenie únikov daní na Slovensku, ale zatiaľ len zmierni tohtoročnú dieru v rozpočte na vyše 500 miliónov eur. Aj keď peniaze vláda našla po otvorení druhého piliera, či úsporami na ministerstvách, stále má problémy s horším hospodárením samospráv.
Kažimír priznal, že vláda má aj šťastie, a to v tom, že v druhom polroku sa zmiernili dosahy krízy. „Rast nemeckého hospodárstva o jedno percento znamená pre slovenskú ekonomiku rast na úrovni približne dvoch percent,“ priblížil.
Naopak, najväčším rizikom pre dosiahnutie deficitu pod tri percentá je hospodárenie miest a obcí. „Napriek tomu, že štát si svoje povinnosti v šetrení plní, tak existuje riziko na strane samospráv vo výške 170 miliónov eur, čo súčasný deficit zvyšuje o 0,24 percenta hrubého domáceho produktu. Toto je situácia, ktorú musíme riešiť, a už túto sobotu máme stretnutie so zástupcami miest a obcí,“ dodal Kažimír. Inými slovami, ak by obce dodržali svoj záväzok podpísaný v memorande, štát by tento rok skončil s deficitom 2,85 percenta a už na jar budúceho roku by v zmysle zákonných záväzkov z minulosti prišlo k zníženiu dane z pridanej hodnoty zo súčasných dvadsať na devätnásť percent.
„Krajným riešením zo strany štátu je vyvodzovanie selektívnej zodpovednosti, čo znamená, že o koľko menej peňazí ušetrí mesto v porovnaní s dohodnutým plánom, tak presne o toľko peňazí menej dostane v budúcom roku,“ zdôraznil začiatkom jesene premiér Robert Fico. Selektívne znižovanie podielových daní samosprávy odmietajú. „Na stredajšom rokovaní členovia rady ZMOS zásadne odmietli akékoľvek úvahy o selektívnych korekciách pre jednotlivé mestá a obce. Zatiaľ ZMOS nemá informácie o takomto rozhodnutí,“ povedal včera výkonný podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány. Mestá a obce tak začínajú pomaly naznačovať potrebu uvoľnenia súčasného príliš prísneho tvorenia prebytkových rozpočtov.
„Obce sa nevedia vysporiadať najmä so skutočnosťou, že tá obec, ktorej plánovaný schodok v roku 2012 bol napríklad mínus 2 milióny eur a očakávaný schodok na rok 2013 je mínus 1,5 milióna eur, je hodnotená lepšie ako obec, ktorá rozpočtovala v minulom roku prebytok plus 2 milióny, ten rozpočtuje aj na rok 2013, ale len na úrovni 1,5 milióna eur,“ pokračoval Turčány. Združenie miest a obcí Slovenska na tomto príklade ilustruje, že ak niektoré mestá a obce nedosahujú predstavy rezortu financií o výške konsolidácie, tak to ešte automaticky neznamená, že nešetria.
Dôvodom zlého hospodárenia obcí je aj dlhodobý vývoj výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktorý nie je v takom rozsahu, aby bolo možné tvoriť v bežných rozpočtoch obcí vysoké rezervy. „Každou prognózou sa už dlhšie príjem z výnosu daní fyzických osôb upravuje smerom dole. Ani pre tento rok nedosiahne očakávané parametre, čo je jedným z dôvodov, prečo mestá a obce narábajú s touto položkou vo svojich rozpočtoch opatrne,“ hovorí predseda ZMOS-u Jozef Dvonč. Prenesený výkon štátnej správy v mnohých obciach podľa jeho slov predstavuje aj 60 percent z celkových ich výdavkov. Tieto financie musia byť zo zákona vyplatené.
Samosprávy upozorňujú, že pri podpise memoranda v jeseni minulého roku sa nezohľadňovali existujúce dlhy samospráv, čo predstavuje zhruba 70 miliónov eur na tento rok. Súčasne v porovnaní s minulým rokom štát mestám a obciam pridal 110 nových kompetencií. Priestor na konsolidáciu sa tým výrazne zužuje, finančné zdroje je možné len ťažko ušetriť. Niektoré mestá museli v tomto roku pozastaviť investície. Príkladov nerozumne požadovaného šetrenia je pritom veľa.