Domáca spotreba prvýkrát od krízového roku 2009 začala tento rok ťahať hore celú ekonomiku. Prejavilo sa to zatiaľ pri záujme o tovary krátkodobej spotreby, medzi ktoré patria najmä potraviny. Väčšie investície do domácnosti však rodiny stále odkladajú.
V praxi to funguje tak, že ak sa rodičom začne v práci dariť, z vyššej výplaty kupujú viac mäsa či dajú viac na služby. Perie sa však naďalej v starej práčke a varí na sporáku, ktorý ešte funguje. Zmena k lepšiemu by mohla nastať na budúci rok, keď by ekonomika Slovenska mala rásť dvojpercentným tempom, namiesto tohtoročného rastu na úrovni jedného percenta. Nádej na zlepšenie dáva postupné zotavenie sa Európy z dlhovej krízy.
To, že ľudia majú pri prvom zlepšení životnej úrovne bohatšie prestretý stôl, je podľa odborníkov prirodzené. Podľa údajov Štatistického úradu SR míňajú domácnosti najviac na potraviny, a to až viac ako 26 percent z ich celkových výdavkov, 20 percent ide na bývanie a energie, a 11 percent na dopravu. „Tu treba vidieť problém, prečo nemíňame peniaze na nové práčky či chladničky. Výdavky nám zhltne vyplatenie všetkých účtov za bývanie, doprava je tiež drahá, a keď máte domácnosť s deťmi, tak je nákup takýchto vecí častokrát nemožný,“ hodnotí sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá.
„Obavy zo straty zamestnania a straty príjmov naďalej držia spotrebu najmä drahších tovarov dlhodobej spotreby na relatívne nízkych úrovniach,“ dopĺňa analytik UniCreditBank Ľubomír Koršňák. Tento trend potvrdzuje aj Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií. Domáca spotreba sa v druhom štvrťroku tohto roka medziročne zvýšila o 1,5 percenta, čo predstavuje významný príspevok k celkovému rastu domácej ekonomiky. Spotreba domácností totiž tvorí presne polovicu celého hrubého domáceho produktu. Ľudia v obchodoch míňajú viac pre nižšiu infláciu.
Rast cien by sa mal tento rok udržať pod hranicou dvoch percent. Ďalšími faktormi, ktoré sa podpísali pod vyššiu spotrebu domácností bol aj vývoj nezamestnanosti, ktorá je momentálne na úrovni 14 percent. Priemerná mzda má tento rok dosiahnuť podľa MF SR 826 eur, čím by sa v medziročnom porovnaní zvýšila o 2,6 percenta, teda o 21 eur mesačne. Reálne po zohľadnení inflácie by mal mať priemerný pracujúci mesačne k dobru asi 8 eur.
V posledných mesiacoch sa začal znižovať aj relatívne vysoký sklon domácností k úsporám, čo potvrdzujú aj údaje z bankového sektora. Hoci sa však objavujú prvé pozitívne správy o vývoji európskych ekonomík vrátane tej slovenskej, ľudia po minulých skúsenostiach radšej ostávajú pri finančne nákladnejších nákupoch opatrní.
„Na to, aby sa Slováci pustili aj do takého typu spotreby, kedy si kupujú tovary dlhodobej spotreby, si pravdepodobne budeme musieť počkať na obdobie dlhšieho a silnejšieho ekonomického rastu, ktoré by pomohlo začať znižovať vysokú mieru nezamestnanosti. Zatiaľ sa vyššie zdroje v peňaženkách Slovákov prejavujú aspoň na vyššej spotrebe krátkodobého tovaru,“ vysvetľuje Koršňák.
To je aj príklad 56-ročného Ladislava Šusteka z Partizánskeho, ktorému pred časom nabúrali rodinný rozpočet nečakané výdavky. „Manželka išla na operáciu kolena, čo si vyžiadalo isté financie. Aj ja teraz nechávam mesačne 40 eur v lekárni za lieky, keďže mám choré srdce. Bolo by nám treba vymeniť chladničku, ale tú si zrejme kúpime až na Vianoce, keď niečo našetríme,“ hovorí pán Šustek.
Podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej ľudia menej nakupujú najmä také tovary, ktoré plánuje spotrebiteľ užívať viac ako jeden, respektíve viac rokov. Ide napríklad o koberce, nábytok, bielu či čiernu techniku. „Keď ľudia chcú alebo musia ušetriť, tak zväčša začnú skôr od tých luxusnejších tovarov a služieb, teda tých, ktoré nutne k životu nepotrebujú. Medzi takéto môže patriť v niektorých prípadoch napríklad aj nový nábytok, pokiaľ ten starý, ktorý spotrebitelia ešte majú, je použiteľný a slúži im,“ dopĺňa Sadovská.
V prípade, že tovar dlhodobej spotreby domácnosť potrebuje, no nemá na kúpu dostatočnú sumu peňazí, väčšinou si na to požičia od banky. Podľa prieskumov Slováci najčastejšie využívajú spotrebné úvery na drobné rekonštrukcie bývania, na nákup bielej či čiernej techniky, ale aj na kúpu nábytku či iné vybavenie domácností. Požičané peniaze využívajú aj na financovanie nového automobilu. „Na druhej strane mnohí Slováci do banky idú a zoberú si nový úver iba preto, aby si ním refinancovali nejaký iný už existujúci dlh alebo aby konsolidovali, a teda si ním spojili viacero úverov do jedného výhodnejšieho. Stav spotrebných úverov pre obyvateľstvo bol na konci 1. polroka 2013 evidovaný v objeme 2,63 miliardy eur a medziročne prišlo k jeho nárastu o 13,2 percenta,“ konštatuje Sadovská.