Zemiaky sa bežne predávajú po 80 centov a je iba otázkou času, kedy zdražie mlieko, ktorého niet dosť na celom svete.
Dobrá úroda obilia nepochybne stabilizovala ceny niektorých základných druhov potravín, ale za septembrovým stlačením cien ľudových rožkov a chleba treba vidieť skôr zápas medzi obchodnými reťazcami. „Rožky sú oddávna vyskúšaným ťahákom, ktorý dostáva ľudí do obchodov,“ podotýka skúsený obchodník s potravinami Adrián Ďurček.
Priznáva to aj hovorkyňa spoločnosti Tesco Stores SR Zuzana Lošáková. „.Päťcentové rožky sú dôsledkom vysokého konkurenčného prostredia, a nie dôsledok dobrej úrody,“ tvrdí Lošáková. Potravinárskeho obilia je však na Slovensku nadostač. Tak ako každý rok sa vyváža, a to dokonca za oveľa nižšie ceny ako vlani. Veď kvalitná potravinárska pšenica sa nakupuje len po 147 eur, kým pred rokom cena prekračovala hranicu 200 eur.
Kým poľnohospodári tratia, gazdinky, ktoré rady pečú koláče, sa môžu tešiť. Výhľadovo by mohla ísť cena múky podľa obchodníkov dole, ale čo sa týka cien chleba a pečiva, sú opatrnejší. Predpokladá sa, že úplne jasné budú ich ceny až v októbri a novembri.
Mlieko je cenovo zraniteľnejšie ako mäso. Už aj bravčové mäso, ktoré v lete zdraželo, má lepšiu perspektívu ako mlieko. Slovensko dávno stratilo sebestačnosť, ale jeden z najväčších dovozcov bravčoviny púchovský mäsiar Anton Fabuš signalizuje pokles cien na západoeurópskych trhoch, odkiaľ dovážajú mäso slovenskí mäsiari. Vidno to aj na akciových cenách v reťazcoch. Donedávna šesťeurové karé sa dá teraz kúpiť o celých dvadsať percent lacnejšie. Úspora 1,20 eura, to je pre rodinný rozpočet v dnešných časoch výhra a akciová bravčovina ide na odbyt. K trvalému poklesu cien však podľa Fabuša dôjde najskôr až začiatkom budúceho roka.
Spotrebitelia musia rátať, že skôr či neskôr príde k zdraženiu mlieka. Farmári ho totiž predávajú o takmer 20 percent drahšie ako pred rokom. Dôvodom je celosvetový nedostatok mlieka vyvolaný poklesom produkcie na Novom Zélande a v Austrálii a zvýšeným dopytom v Rusku a Číne. Z mlieka, vyložene lokálnej suroviny sa stala globálna. Cenové výkyvy presahujú kontinenty.
„Ak mliekari hovoria, že nám pridali 20 percent, nuž mali by povedať, že vlani bola cena mlieka nižšia ako v roku 2011. Cena 32 – 33 centov za liter farmárom vôbec nepokrýva náklady, a tak nečudo, že tohto roku prestane na Slovensku vyrábať mlieko okolo 20 fariem,“ povedal šéf Združenia prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.
Mliekari nechcú držať čierneho Petra a poukazujú na to, že surové mlieko dražie už niekoľko mesiacov, ale oni to na odbytových cenách svojich výrobkov predávaných obchodným reťazcom nevidia. „Z jednej strany na nás tlačia farmári a z druhej obchod,“ hovorí riaditeľ Milsy Bánovce nad Bebravou Stanislav Voskár. Tvrdí, že pri niektorých druhoch mliečnych výrobkov už stúpli aj spotrebiteľské ceny, ale ľudia to vzhľadom na široký sortiment nestihli zaregistrovať. Navyše pri slovenských mliečnych výrobkoch pracujú reťazce s vysokými maržami, ktoré podľa mliekarov odrádzajú od kúpy týchto výrobkov. „Nie je to pravda, k všetkým rokovaniam pristupujeme rovnako,“ reagovala na túto pripomienku slovenských dodávateľov hovorkyňa Tesco Zuzana Lošáková.
Z prebiehajúcej cenovej vojny medzi domácimi dodávateľmi a obchodníkmi krátkodobo ťaží spotrebiteľ. Tradičné slovenské maslo nie je lacné, veď klasické 250-gramové balenie stojí už 2,29 eura aj 2,39 eura, ale zato poľské sa predáva iba po 1,19 eura! „Je to vyložene dumpingová cena,“ sťažujú sa mliekari, ale posledné slovo majú obchodníci. Pokiaľ dokážu nájsť dodávateľov s nízkymi cenami, držia výrobcov i spracovateľov v šachu.
„Vieme, že priemerný slovenský spotrebiteľ nemá peňazí nazvyš, ale všetci by si mali uvedomiť, že ešte pred šiestimi rokmi bolo na Slovensku vyše 800 mliečnych fariem a teraz ich je o 250 menej. Ak by sme mali pokračovať takýmto tempom, potom v roku 2020 budú kravy na Slovensku úplnou vzácnosťou,“ upozorňuje Alexander Pastorek. Ak sa obchod správa komerčne, potom je podľa farmárov na ťahu štát, ktorý by mal podobne ako Nemecko či Rakúsko dorovnávať stratu farmárom. Od deklarovanej podpory by sa malo prejsť k činom. Štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Štefan Adam na požiadavku reagoval vyhlásením, že v októbri by farmy so živočíšnou výrobou mali dostať podporu 1,2 milióna eur.