Vyššia produkcia slovenských firiem pre štát automaticky znamená lepšie daňové príjmy. Vláda by tak v tomto roku mala dosiahnuť naplánovaný deficit na úrovni 3,04 percenta. Slovenská ekonomika totiž nakoniec podľa ministerstva financií vzrastie o 0,8 percenta hrubého domáceho produktu a nie pôvodne o očakávaných 0,5 percenta HDP.
„Vplyv makroekonomického vývoja bude mať v tomto roku pozitívny vplyv na daňové príjmy,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Podľa prognózy ministerstva financií by si príjmová časť rozpočtu mala polepšiť o sto miliónov eur. Vláde tak lepší rast domácej ekonomiky vyriešil potrebu tohtoročných konsolidačných opatrení vo výške 71,2 milióna eur. Toľko peňazí by totiž ministerstvo financií muselo ušetriť, ak by tohtoročný rast ekonomiky zostal na pôvodne očakávanej úrovni 0,5 percenta HDP.
Niektoré slovenské banky sú ešte viac optimistické ako štát v hodnotení budúcnosti slovenskej ekonomiky. „V tomto roku predpokladáme rast na úrovni 0,9 percenta a v budúcom roku očakávame rast o 2 percentá, pričom zároveň pripúšťame riziko pozitívnejšieho vývoja, ak by sa situácia v eurozóne vyvíjala naďalej priaznivo,“ uviedol Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky. Slovenská ekonomika tak profituje zo súčasného, aj keď stále veľmi slabého, oživovania v eurozóne. „Keďže Nemecko je naším hlavným obchodným partnerom, oživovanie jeho ekonomiky by malo mať pozitívny dosah aj na naše hospodárstvo a mohlo by podporiť najmä náš priemysel a export,“ odhadol Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne.
V tomto roku by teda vláda bez zavádzania ďalších šetriacich opatrení mala dodržať plánovaný deficit verejných financií na úrovni 3,04 percenta HDP. Jediným rizikom zostáva hospodárenie samospráv, ktoré by v prípade nedodržania sľúbených prebytkových rozpočtov zvýšilo verejný dlh o ďalších 0,2 percenta. „V druhom polroku počítame aj s vyplatením dividend zo štátnych podnikov a plánovaný deficit dodržíme,“ vyhlásil Kažimír.
Zlou správou je, že zrýchľovanie rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku stále nebude stačiť na výraznejšiu tvorbu nových pracovných miest a tak nezamestnanosť bude najbližšie mesiace stagnovať na súčasnej úrovni. „Žiaľ, pracovných miest stále ubúda, čo je zase negatívum. Ak sa stabilizuje trh práce a spotreba bude pokračovať v oživovaní, potom by sme mohli hovoriť o lepšom roku 2014,“ povedal hlavný ekonóm ČSOB banky Marek Gábriš.
Podľa ekonómov k výraznému znižovaniu nezamestnanosti prichádza až pri ekonomickom raste na úrovni troch percent. „Pri tvorbe pracovných miest si zlepšenie sľubujeme od zavedenia nulových odvodov pre dlhodobo nezamestnaných,“ uviedol Kažimír. Súčasné ekonomické oživovanie má aj viacero rizík. Hneď prvým je znižovanie tlačenia nových peňazí zo strany americkej centrálnej banky – FED. „V dlhšom časovom horizonte sú veľkou hrozbou najmä dlhové trhy. V budúcom roku bude opäť potrebné otvoriť otázku financovania Grécka, čo môže byť dôvodom pre opätovný rast napätia,“ uzavrel Andrej Arady, makroekonóm VÚB banky.