Roľníci však nie sú spokojní ani s výškou sumy, ktorú majú dostať. Medzi kritikov patrí napríklad Milan Kips, predseda družstva v obci Čataj neďaleko Senca.
„Dostať máme približne 1 700 eur, pričom obhospodarujeme takmer tisíc hektárov pôdy a máme 50 kusov hovädzieho dobytka. Keby sme vedeli, akú enormnú agendu spôsobí žiadanie o takúto sumu, asi by sme o to ani nežiadali,“ vyhlásil Kips. „Mám pocit, že ľudia z platobnej agentúry hľadajú možnosť, ako nám nedať peniaze,“ dodáva predseda čatajského družstva.
Spolu s čestným vyhlásením, že všetky údaje v žiadosti o dotáciu sú pravdivé, totiž farmári museli odovzdať štátu aj presný rozpis, koľko strojov v akom čase použili na obrábanie pôdy, kto traktory a kombajny vlastní, koľko nafty minuli a kedy presne pracovali.
Ministerstvo pôdohospodárstva, pod ktoré spadá Poľnohospodárska platobná agentúra určená na vyplácanie agrodotácií, však tvrdí, že úradníci chceli agendu čo najviac zjednodušiť, aby farmári dostali peniaze čo najskôr. „Keďže agentúra musela pripraviť celý systém administrácie uvedenej dovtedy neadministrovanej dotácie, pokladáme termín výplaty za primeraný personálnym a technickým možnostiam,“ odpovedal hovorca agrorezortu Peter Hajnala.
Šéf družstva v Šenkviciach Karol Motyka však hovorí, že očakáva vyplatenie peňazí až na konci roka. „Je to napísané v podmienkach žiadosti. Nepáči sa mi však to, že dotáciu zrejme nedostaneme na naftu minutú v blízkej budúcnosti. Na poliach je ešte stále kukurica, slnečnica, repa a všetku pôdu ešte bude potrebné dôkladne poorať,“ vypočítava Motyka. Z celkovej spotreby družstva na úrovni 150-tisíc litrov nafty tak Šenkvičanom poskytnú peniaze iba na 60-tisíc litrov. „Je pre nás dobré každé euro,“ podčiarkuje šéf družstva v Šenkviciach.
Poskytnutie dotácií v celkovej výške asi desiatich miliónov eur na naftu malo farmárov odškodniť za to, že nemôžu nakupovať takzvanú červenú naftu, ktorá bola oslobodená od spotrebnej dane. Takéto palivo mohli roľníci do svojich strojov nakupovať až do prvého januára 2011, keď začal platiť Radičovej vládou presadzovaný balíček úsporných opatrení. V rámci jednotlivých opatrení bolo aj zvýšenie DPH na 20 percent či zavedenie spotrebných daní na plyn určený na výrobu tepla. Okrem toho vtedy zdraželi všetky palivá o dva centy na liter, pretože motoristi začali prispievať takýmto poplatkom na zásobníky strategických rezerv štátu. Do konca roka by mal tento poplatok zaniknúť.