„Začína to byť populárne opatrenie, s ktorým nemajú problém ani pravicové strany. Je to však pridružené opatrenie, ktoré by malo predchádzať razantnejšími zmenám v daňovej oblasti,“ myslí si ekonóm SAV Vladimír Baláž.
Českí socialisti napríklad ohlasujú, že chcú po voľbách presadiť, aby aj malí živnostníci mali registračné pokladnice. Povinnosť ich vlastniť bola pre nich v Česku zrušená ešte v roku 2007. Ak by sa to opäť zaviedlo, znamenalo by to napríklad, že všetci predajcovia na trhoch, v stánkoch, pri ceste, predajcovia drobného občerstvenia pri vode by museli mať pokladnice s bezdrôtovým internetovým pripojením, aby mohli vydávať nakupujúcemu bloček, ktorý je okamžite registrovaný na finančnom úrade.
U nás túto povinnosť malí predajcovia podľa zákona o registračnej pokladnici už teraz majú. Výnimku majú drobní pestovatelia či chovatelia. „Ak predajca predáva na trhu prebytky z dvora, teda zo svojej pestovateľskej činnosti, nevzťahuje sa na neho povinnosť mať elektronickú registračnú pokladňu. Takto môže svoje výrobky predávať maximálne 3 mesiace. Keď však tovar nakúpi napríklad vo veľkosklade, má povinnosť riadne evidovať tržby za tovar v elektronickej registračnej pokladnici,“ povedala hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.
V Česku by mala plošná povinnosť vlastniť registračnú pokladnicu podľa sociálnych demokratov zlepšiť výber najvýnosnejšej dane, teda dane z pridanej hodnoty, čo by dostalo do rozpočtu viac peňazí. Spolu so zamedzením ďalších daňových únikov by podľa tieňového ministra financií Jana Mládka chceli získať do rozpočtu až jedno percento hrubého domáceho produktu navyše, čo predstavuje asi 40 miliárd českých korún (1,55 miliardy eur ). Väčší príjem z daní do štátnej kasy si však vďaka opatreniam v boji s daňovými únikmi sľubujú viaceré strany naprieč českým politickým spektrom.
Kým v Čechách práve v predvolebnom čase padajú ambiciózne sumy, ktoré chcú strany získať obmedzením sivej ekonomiky, slovenská vláda si po vyše roku vládnutia dáva realistickejšie plány. Slovenský rezort financií si v návrhu rozpočtu na budúci rok dal za cieľ, že vďaka opatreniam na zastavenie daňových únikov získa do štátnej kasy 150 miliónov eur. Podľa výpočtov Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií dosahuje strata príjmov v rámci výberu dane z pridanej hodnoty na Slovensku asi 2,3 miliardy eur. Táto suma predstavuje 3,5 percenta hrubého domáceho produktu.
Boj s daňovými únikmi sa stal kľúčovým opatrením v čase potreby uťahovania opaskov. „Ak vláda nechce ísť cestou ďalšieho zvyšovania daní, ale chce zvýšiť príjmy, pretože nechce, alebo nemá kde okresať výdavky, v tom prípade sa pozerá na efektivitu výberu daní,“ povedal šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.
Rovnako v Česku, ako aj na Slovensku vlády chcú, aby sa problém daňových únikov dostal v spoločnosti na pretras. Zvýšenie povedomia bežných ľudí preto plánujú po vzore Slovenska práve v Česku aj prostredníctvom bločkovej lotérie. „Je predpoklad, že keď dajú občanovi motiváciu brať si bločky, a teda doklady o kúpe od obchodníka, tým je aj on nútený neprevádzkovať šedú ekonomiku. Otázne je, aká bude reálna motivácia občana, či uprednostní okamžitú zľavu z ceny tovarov a služieb prostredníctvom nezapočítania DPH, alebo si zvolí síce vyššiu výhru, lenže s veľmi nízkou pravdepodobnosťou,“ dopĺňa Kiss.
Kým v Gruzínsku skončila táto lotéria predčasne po zmene vlád, napríklad na Taiwane funguje už niekoľko desaťročí. Podobnú lotériu zaviedli v roku 2004 na Malte. Maltco Lotéria, ako ju vláda nazvala, priniesla do štátnej kasy za uplynulých osem rokov na daniach 120 miliónov eur.