Aj keď slovenská ekonomika vlani stúpla iba o 2 %, bola štvrtým najrýchlejšie rastúcim hospodárstvom v Európskej únii po pobaltských krajinách. Relatívna výkonnosť slovenskej ekonomiky tak oproti roku 2011 stúpla o 2 percentuálne body na 75 % priemeru krajín Európskej únie. Dostala sa tak na úroveň ekonomík Grécka a Portugalska. Najvyšší hrubý domáci produkt na obyvateľa pritom zostáva v rukách Luxemburska s podielom 271 % z priemeru únie, najnižší má naďalej Bulharsko so 45 %.
Ako sa ďalej uvádza v Analýze konvergencie slovenskej ekonomiky za rok 2013 z dielne Národnej banky Slovenska, relatívna cenová hladina sa vlani výraznejšie nezmenila. Na Slovensku zotrvala na úrovni 69 % z priemeru Európskej únie. „Predstih výkonnosti ekonomiky pred cenovou hladinou sa tak medziročne zvýšil,“ konštatuje v analýze centrálna banka. Najvyššia cenová hladina zostáva v Dánsku s podielom 137 % priemeru únie, najnižšia, 45-percentná, v Bulharsku. Relatívna produktivita práce na Slovensku vlani stúpla na 81 % a dostalo sa tak pred Slovinsko.
V roku 2013 však podľa centrálnej banky možno vplyvom spomalenia hospodárskeho rastu očakávať, že dobiehanie európskych ekonomík zo strany Slovenska sa zastaví. Avšak iba dočasne. "V nasledujúcich rokoch by sa mal rozdiel medzi rastom hrubého domáceho produktu na Slovensku a priemerným rastom v Európskej únii zvyšovať, čo vytvorí predpoklady pre opätovné oživenie konvergencie výkonnosti,“ konštatuje centrálna banka s tým, že podľa Európskej komisie by relatívna výkonnosť Slovenska mohla v roku 2014 prekročiť 77 % priemeru ekonomík únie. Predbehnúť by tak mala po Grécku a Portugalsku aj Cyprus.
Napriek tomuto v rámci krízy relatívne pozitívnemu vývoju slovenskej ekonomiky voči Európskej únii ako celku, však centrálna banka poukazuje na absenciu štrukturálnych reforiem, ktoré môžu stáť slovenské hospodárstvo v budúcnosti konkurencieschopnosť a ktoré zhoršujú predpoklady pre dlhodobú udržateľnosť hospodárskeho rastu. Vychádza z viacerých hodnotení podnikateľského prostredia, z ktorých niektoré avizujú výrazné zhoršenie podnikateľského prostredia, iné v lepšom prípade jeho stagnáciu.
Slovensko sa tak podľa centrálnej banky zrejme môže rozlúčiť so splnením ambicióznych cieľov stanovených v Stratégii 2020. Naznačuje to domáci vývoj v poslednom období. "Mierne sa zvýšila miera zamestnanosti, podiel populácie s terciálnym vzdelaním, podiel výdavkov na vedu a výskum a podiel obnoviteľných zdrojov energie. Aktuálne hodnoty týchto ukazovateľov sú však stále značne vzdialené cieľovým hodnotám,“ uvádza sa v analýze konvergencie.
V rámci ukazovateľov sledujúcich dodatočné národné ciele Slovenska je možné podľa centrálnej banky sledovať čiastkové zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty, počtu výskumných citácií a zmiernenie dlhodobej nezamestnanosti.
"Ani vývoj týchto ukazovateľov nenaznačuje dostatočný pokrok v oblasti dôležitých pre trvalo udržateľný rast a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Splnenie stanovených cieľov do roku 2020 sa javí byť nereálne,“ píše sa v materiáli.