Správa spočítala, že rozvoj ťažby z bridlíc takzvaným frakovaním vlani zabezpečil v USA priamo a nepriamo 2,1 milióna pracovných miest, zvýšil príjmy federálnej vlády a vlád štátov o 75 miliárd dolárov a k hrubému domácemu produktu prispel čiastkou 283 miliardy dolárov, čo bolo 1,8 percenta ročného HDP. Ročný priemerný príjem amerických domácností sa vďaka rastu produkcie a nižším cenám energie zvýšil o viac ako 1200 dolárov.
Bridlicový boom bude pritom v najbližších rokoch ekonomiku a príjmy ďalej zvyšovať. IHS CERA predpovedá, že do roku 2020 počet pracovných miest zabezpečených vďaka rastúcej produkcii ropy a plynu v celej ekonomike dosiahne 3,3 milióna. Príjmy priemernej domácnosti by mali do konca desaťročia vzrásť o 2700 dolárov a do roku 2025 o viac ako 3500 dolárov.
Znížené energetické náklady, ktoré sú výsledkom bridlicového boomu, prinesú americkým priemyselným firmám konkurenčnú výhodu oproti zvyšku sveta, najmä v chémii a odvetviach náročných na energiu. To by podľa IHS CERA malo posilniť investície v týchto odboroch a priemyselná výroba do konca dekády len vďaka novej ťažbe stúpne o 3,5 percenta.
„Revolúcia nekonvenčnej ropy a plynu sa netýka len energetiky, je to tiež veľká vec pre celú ekonomiku,“ uviedol k správe podpredseda IHS CERA a známy expert na globálne energetiku Daniel Yergina.
„Dlhodobý nárast ponuky lacnej energie prospieva bežným domácnostiam a pomáha revitalizovať americký priemysel; to dodáva americkej ekonomike i celým Spojeným štátom konkurenčnú výhodu,“ dodal.
Americké ekologické organizácie sa už s „bridlicovou revolúciou“ zo značnej časti zmierili, požadujú však prísnejšiu kontrolu ťažby, ktorá podľa nich môže viesť ku kontaminácii podzemnej vody alebo k vyššiemu úniku skleníkových plynov do atmosféry. „Ak argumentujú prínosmi rozvoja tohto zdroja, musíme byť tiež pripravení argumentovať, že urobíme všetko možné, aby sme minimalizovali riziká pre verejné zdravie a životné prostredie,“ povedal agentúre Bloomberg právnik skupiny Environmental Defense Fund Mark Brownstein.
Umiernené zelené skupiny v USA vzali na vedomie, že rozvoj tak rozsiahlych zdrojov relatívne čistej suroviny nie je možné zastaviť, najmä keď Spojeným štátom v minulých rokoch zabezpečil zreteľné zníženie emisií skleníkových plynov. Zemný plyn na americkom trhu vďaka novým zdrojom za posledné desaťročia prudko zlacnel a americké elektrárne vďaka tomu hromadne prechádzajú zo „špinavého“ uhlie na oveľa čistejší plyn.