Registrácia pokladničného bločku cez internet totiž spotrebiteľa nebude nič stáť, kým za podanie tiketu v zberných miestach TIPOS-u či poslanie sms si ľudia zaplatia. Na základe údajov z bločkov sa vyplní žrebovateľný tiket. Vyhrať možno 10-tisíc eur alebo auto. Seniori majú na lotérie čas. Štát chce projektom najmä znížiť daňové úniky.
Podľa údajov Štatistického úradu SR má momentálne osobný počítač približne 415-tisíc seniorov vo veku od 65 do 74 rokov. Z tejto vekovej kategórie je na internete každý deň približne 48 percent ľudí. Štát si sľubuje, že práve vďaka bločkovej lotérii toto číslo porastie.
V rámci regiónu strednej a východnej Európy má susedné Česko tretí najväčší podiel seniorov na internete. Surfujúci nad 55 rokov tam tvoria 17 percent zo všetkých užívateľov. Viac ich je len v Estónsku a Slovinsku. U nás je to desatina. „Vidím logiku v tom, aby jeden z bezplatných kanálov na registráciu bločkov bol prostredníctvom internetu. Môže tak byť motivujúcim faktorom, aby bezplatné kanály registrácie bločkov prostredníctvom internetu využívali aj tieto ročníky, či už to budú sami seniori, alebo s pomocou svojich detí, alebo vnúčat,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini.
Slovenských seniorov momentálne ženie na internet aj snaha čo najviac ušetriť na nákupoch. V hľadaní lacnejších alternatív ku kamenným obchodom vyhľadávajú starší ľudia práve e-shopy, kde vďaka zľave môžu ušetriť často až 30 percent z ceny tovaru v bežnom obchode. Zľavové portály navštevuje aj pani Kvetka Oravcová z Nitry, ktorá má 68 rokov. Kedysi pracovala ako detská lekárka. Mozog si trénuje najmä lúštením krížoviek a čítaním kníh. Občas chodí vypomáhať do miestneho hospicu pre seniorov.
Internet využíva takmer denne. „Sledujem správy na internete, pozerám predpoveď počasia, ale aj kupujem lístky na vlak. S vnučkou aj skypujeme. Minule mi poradila jeden internetový obchod, cez ktorý som si objednala súpravu riadu,“ hovorí pani Kvetka.
Podľa výkonného riaditeľa Slovenskej asociácie pre elektronický obchod Jozefa Dvorského však najčastejšie navštevujú internetové obchody ľudia vo veku 25–34 rokov. Práve táto veková kategória najviac inklinuje k nákupu kníh, vstupeniek na koncerty a najnovšie k nákupu potravín aj pre svojich blízkych. „Určite to ocenili najmä mamičky s malými deťmi na materskej dovolenke, časovo vyťažení manažéri, resp. dospelé deti zabezpečujúce týmto spôsobom potraviny pre svojich rodičov a starých rodičov, ktorí z rôznych príčin už nedokážu samostatne zvládať nákupy v klasických obchodoch,“ spresňuje Dvorský.
Rezort financií očakáva, že internetová ekonomika sa bude v najbližších rokoch výraznejšie podieľať na hrubom domácom produkte. Kým v roku 2012 tvorila až 3,3 percenta hrubého domáceho produktu, do roku 2016 by mala dosiahnuť úroveň 4,5 percenta výkonu ekonomiky. Tvrdí to štúdia spoločnosti Boston Consulting Group, ktorá do štatistiky počíta ekonomiku súvisiacu s poskytovaním a využívaním internetu, internetovú reklamu, ale aj predaje cez internet. Napríklad v susednom Česku tvorila internetová ekonomika už v minulom roku 4,5 percenta HDP.
Slovensko podľa štúdie zaostáva napríklad v používanosti rýchleho pripojenia na internet, online aktivitách medzi firmami navzájom, úrovni internetového marketingu či v implementácii verejných online služieb.