Po tom, čo podnik prevzali finančné skupiny, sa objavili úvahy, že z niektorých podzemných zásobníkov plynu na Záhorí sa vyťaží aj takzvaná poduška a nahradí sa iným plynom.
Kto by do tohto išiel, mohol by zarobiť na získanom plyne, ale riskoval by, že pri poklese tlaku by zásobník mohla zaliať voda, ktorú by už nebolo možné odčerpať. O kapacity podzemných zásobníkov je teraz menší záujem. V budúcnosti sa však opäť môžu stať vysoko ziskovým majetkom, ktorý si prenajímajú európske plynárenské koncerny.
Zásobníky sú potrebné aj pre prípad, ak by sa zopakovala situácia z roku 2009, keď Rusko úplne zastavilo dodávky plynu na Slovensko. Ekonomika krajiny počas desiatich dní vtedy stratila desiatky miliónov eur.
Spoločnosť Nafta odpovedala na otázky, či uvažuje o vyťažení technologického minima a ako chce zabezpečiť, aby sa zásobník dal ďalej využívať, vyhýbavo. „Spoločnosť Nafta sa snaží o optimálne využitie svojej skladovacej kapacity zohľadňujúc technologické možnosti zásobníka a platnú legislatívu,“ vyhlásila hovorkyňa Nafty Monika Feráková.
Technologické minimum, ktoré v zásobníku musí zostať, je stanovené napríklad vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Jeho šéf Jozef Holjenčík tvrdí, že vyťaženie minimálneho potrebného objemu plynu je technologický nezmysel. „Nedávno som rokoval s predstaviteľmi SPP, ale zatiaľ neviem o takýchto zámeroch,“ podotkol Holjenčík. V odborných kruhoch sa však nahradenie zemného plynu v poduške zásobníka iným plynom príležitostne rozoberá.
Faktom je, že o kapacity zásobníkov je teraz menší záujem. Dôvodom okrem krízy a nižšej spotreby je zrejme aj nový plynovod North Stream, prostredníctvom ktorého sa plyn prepravuje z Ruska cez Baltické more priamo do západnej časti Európy. Či klesá využívanie zásobníkov, hovorkyňa Nafty oficiálne nepotvrdila. „Informácie týkajúce sa využívania objemu skladovacej kapacity konkrétnymi zákazníkmi sú predmetom obchodného tajomstva,“ vyjadrila sa Monika Feráková.
Ešte pred dvoma rokmi pritom Nafta ohlasovala otvorenie nového zásobníka pri Gajaroch neďaleko Malaciek s kapacitou takmer štvrť miliardy kubíkov. Náklady na zmodernizovanie zariadení pri Gajaroch sa dovtedy vyšplhali na 106 miliónov eur. Delegácia vedená vtedajšou premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ) vtedy zároveň ohlásila, že po skončení všetkých prác v roku 2014 má byť do zásobníka možné uložiť približne pol miliardy kubíkov. Na rozšírenie malo byť potrebné vynaložiť ďalších približne šesťdesiat miliónov eur.
Vyťaženie minimálnej zásoby plynu by Nafte mohlo vykryť výpadky, ktoré firme vznikli po dvoch neúspešných pokusoch o otvorenie nových ložísk plynu na Záhorí. Firma pri obci Húšky síce stopy plynu v poréznej hornine našla, bol však zmiešaný s vodou, pretože počas miliónov rokov unikol do atmosféry. Stopy plynu sa našli aj vo vrte pri Závode, zásobník však nie je dostatočne priepustný a je v hĺbke asi 4,5 kilometra, a tak by nebolo ekonomicky výhodné ho odtiaľ vyťažiť. Náklady Nafty na vrty sa podľa Jozefa Levoču, šéfa divízie prieskumu a ťažby, vyšplhali na zhruba pätnásť miliónov eur.
História podzemných zásobníkov plynu sa začala písať v roku 1971, keď sa začalo budovanie zariadení potrebných na vtláčanie plynu pod zem a následné vyčerpávanie paliva. Prvé kubíky začali do zásobníkov na Záhorí prúdiť o dva roky neskôr. Ich kapacita neskôr rástla, v súčasnosti sa pohybuje nad tromi miliardami kubíkov. Slovensko počas najtuhších mrazov spotrebúva asi 40 miliónov kubíkov denne.
Podľa posledných dostupných informácií sú zásobníky naplnené na dve tretiny celkovej kapacity, pričom prebieha vtláčanie zemného plynu, čiže napĺňanie pred zimnými mesiacmi. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že počas nadchádzajúcej zimy je Slovensko aj vďaka zásobníkom pripravené vykryť prípadné výpadky dodávok ruského plynu.
Spoločnosť Nafta je dcérskou firmou Slovenského plynárenského priemyslu. Z celkového objemu akcií SPP vlastní 51-percentný podiel Slovenská republika. Právo ovládať skupinu SPP však má od privatizácie počas Dzurindovej vlády vlastník 49-percentného akcionárskeho podielu, ktorým je od roku 2013 český Energetický a průmyslový holding. Za ním stoja finančné skupiny J&T, PPF miliardára Petra Kellnera a Daniel Křetínský. Do konca roka ovládali SPP francúzski a nemeckí privatizéri, spoločnosti E.ON Ruhrgas a GdF Suez.