Ukázal to pokus denníka Pravda priamo vo vlakoch, ktorý bol realizovaný vo verejnom záujme. Celkovo trikrát redaktor povedal vlakvedúcim, že niekto nastúpil do vlaku, nechal tam opustený batoh, vystúpil a odišiel k staničnej budove.
V podvečernom rýchliku smerujúcom z Bratislavy do Popradu zareagoval sprievodca tak, že vak zdvihol, potriasol ním a začal skúmať obsah.
„Viete, kde by som to mal, keby tam bola výbušnina?“ zareagoval vlakvedúci na otázku, či si nemyslí, že takýmto konaním by ohrozil bezpečnosť seba i cestujúcich, ak by v batožine bol nástražný systém. O tom, že ministerstvo dopravy už na začiatku týždňa vydalo odporučenie zvýšiť ostražitosť, sprievodca nevedel.
Výstraha pred zvýšeným nebezpečenstvom útokov v Európe bola vydaná na základe toho, že americká tajná služba zachytila telefonát dvoch teroristov, ktorí sa rozprávali o útokoch na železnice. Na rozdiel od spomenutého vlakvedúceho o nej vedia niektorí bežní ľudia. Dokázali to odpovede všetkých piatich náhodne oslovených cestujúcich na bratislavskej Hlavnej stanici. „Nejakí teroristi chcú zaútočiť na vlak,“ povedal napríklad Martin, ktorý spolu s ďalšími piatimi členmi rodiny cestoval domov do Spišskej Novej Vsi.
„Pri takomto vážnom incidente mal vlakvedúci okamžite kontaktovať políciu a príslušníkov podrobne informovať. Spraviť to mal aj v prípade, že by štát nevydal takéto odporúčanie,“ hodnotí odborník na bezpečnosť a ochranu pred terorizmom Andor Šándor. „Pritom stačilo málo – dať každému malú kartičku s tromi-štyrmi bodmi, ktoré by hovorili o tom, čo majú robiť,“ podotýka bezpečnostný expert.
Jana Morháčová, hovorkyňa štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko, však tvrdí že informáciu svojim zamestnancom vo vlakoch spoločnosť poskytla. „Výzvu ostražitejšie skúmať a vyhodnocovať pohyb podozrivých osôb a batožiny dostali všetci zamestnanci v prevádzke, čiže asi 1 200 vlakvedúcich. Oboznámenie sa s informáciami vo výzve bolo viazané na ich podpis,“ argumentuje hovorkyňa spoločnosti, ktorá vlani vo vlakoch prepravila asi 43,5 milióna ľudí.
Ďalší vlakvedúci ŽSSK v spoji InterCity Kriváň smerujúcom do Košíc však zareagoval presne v súlade s bezpečnostnými pravidlami. Keď sa presvedčil, že v prvom vagóne je naozaj opustený batoh, chcel telefonovať na políciu. Rovnako zareagoval aj sprievodca vo vlaku RegioJet, ktorý prevádzkuje súkromná spoločnosť Student Agency.
„Keď ministerstvo vyzvalo všetkých železničných dopravcov na vyššiu ostražitosť, naši manažéri hneď informovali všetkých tímlídrov a oni vzápätí poučili stevardov a stevardky vo vlakoch,“ tvrdí hovorca RegioJetu, ktorý vozí cestujúcich vo vlastných súpravách medzi Bratislavou a Komárnom. „Vlakový personál vedel o informácii do dvoch-troch hodín,“ uzavrel hovorca.
Útočníci ohrozujú vlaky čoraz viac
Andor Šándor, ktorý šéfoval napríklad českej Vojenskej spravodajskej službe a v súčasnosti pracuje ako bezpečnostný poradca, osvetľuje kroky pri prípadnom policajnom protiteroristickom zásahu.
Čo by podľa vás spravili policajti, keby ich sprievodca zavolal k podozrivému vaku?
V prvom rade by obmedzili prístup nepovolaných ľudí k tomu miestu a určite by začali predbežnou kontrolou. Čiže k podozrivému predmetu by s najväčšou pravdepodobnosťou zavolali špeciálne vycvičeného psa. Ak by aj potom bol batoh podozrivý, zavolali by špeciálny tím, ktorý by nástražný systém zneškodnil.
To všetko by sa dialo na vlakovej stanici?
Záviselo by to od konkrétnej situácie. Vagón by mohli odtiahnuť niekde do bezpečia, kde by prípadný výbuch nenarobil veľké škody. Je však otázne, či by to spravili. Sú totiž aj také nástražné systémy, ktoré sa aktivujú pri otrasoch.
Aké škody by mohla napáchať nálož, ak by bola v batohu?
Veľké. Napríklad v Madride bolo 180 mŕtvych. V londýnskom metre bolo 52 mŕtvych a oba útoky boli spáchané prostredníctvom výbušnín v batožine. Všetko by záviselo od toho, kde by výbušnina bola odpálená. Na otvorenom priestranstve by škody neboli také veľké ako niekde v uzavretom priestore, kde je naraz veľa osôb. Práve pre veľký počet ľudí sa počty útokov zväčšujú.