Reálna potreba je zhruba 9 miliónov eur. Minister dopravy Ján Počiatek preto otvorene hovorí o tom, že niektoré regionálne letiská zrejme utlmia svoju prevádzku. Premýšľa o letiskách v Žiline a v Sliači.
Letisko v Sliači využívajú Stredoslováci najmä v lete pri ceste k moru, to žilinské slúži väčšinou na súkromné lety. Má totiž dráhu dlhú len 1¤150 metrov, ostatné letiská majú dráhy dlhé dva kilometre. Preto tu nemôže pristáť boeing alebo airbus a nedá sa ani uvažovať o charterových letoch či cargo špeciáloch.
Ešte vlani lietala zo Žiliny do Prahy a späť pravidelná linka. České aerolínie rozhodli po siedmich rokoch o jej zrušení, s tým, že posledný let na linke Žilina-Praha bol v júli 2012. Letisková spoločnosť Žilina verila, že ukončenie letov je iba krátkodobým prerušením pravidelnej dopravy a prostredníctvom svojej internetovej stránky vtedy informovala, že „spoločnosť je v záverečnej fáze príprav projektu na podporu pravidelnej linky, ktorého realizácia počíta s prevádzkovaním 4 pravidelných letov týždenne“.
Možné úvahy o zrušení Letiska Žilina jeho prevádzkoví zamestnanci komentovať nechceli s tým, že vyjadrenia pre médiá môže poskytovať len riaditeľ, no toho denník Pravda včera na letisku v Dolnom Hričove nezastihol.
Momentálne je letisko využívané len pre biznis lety, výcvikové lety Žilinskej univerzity či športové lety aeroklubu. Z priemerných 10-tisíc letov ročne je prevažná väčšina výcvikových, ktoré robí univerzita v rámci výučby. Biznis lety zase využívajú predovšetkým predstavitelia zahraničných firiem, ktoré majú investície v regióne, nielen v Žiline, ale aj v Turci či na Kysuciach. Na letisku už pristáli aj zahraničné futbalové kluby, napríklad futbalisti FC Chelsea, tento rok to bola švédska futbalová reprezentácia a v máji najvyšší predstaviteľ UEFA Michel Platini. O tri týždne majú podľa informácií Pravdy na letisko priletieť hráči Bosny a Hercegoviny, ktorí so Slovenskom odohrajú v Žiline kvalifikačný zápas o postup na MS 2014 v Brazílii.
Zo Sliača sa v letných mesiacoch lieta do Bulharska a Turecka. Letisko však plánuje rozšíriť svoj letový poriadok aj o Tunisko, Grécko a Egypt a pracuje sa na pravidelnej linke do Bratislavy a Londýna. Športové letectvo zase využíva letisko Sliač pre účely výcviku nových pilotov a na svoju propagáciu na každoročnej akcii, Medzinárodných leteckých dňoch. "Počet všetkých vybavených letov bol vlani 523 a prepravili sme 25¤527 cestujúcich. V tomto roku sme dosiaľ uskutočnili 238 letov a prepravili sme 14¤954 ľudí,“ vyčíslil Vladimír Sitarčík z Letiska Sliač, ktorý úvahy o zrušení letiska nechcel komentovať.
Z pohľadu využiteľnosti by tak Letisko Sliač nemuselo patriť medzi tie, s ktorými sa neráta. "Samozrejme, boli by sme radi, keby nebolo nutné zatvoriť ani jedno regionálne letisko, pretože každé z nich môže pomôcť v rozvoji cestovného ruchu aj celkovej ekonomiky daného regiónu. Bez peňazí to však nepôjde. Konkrétne rozhodnutie o ich budúcnosti bude prijaté až po ukončení rokovaní o podobe budúcoročného rozpočtu,“ odhaduje hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Jednou z možností by bolo, keby letiská prevzali pod svoju správu župy. Ak by to urobili, letiská by museli prevádzkovať počas desiatich rokov. „Letisko Sliač patrí k najekonomickejším regionálnym letiskám. Ale potrebuje ešte aspoň dva roky, aby bolo sebestačné. Teda aby nepotrebovalo dotáciu od štátu. Bolo by škoda narušiť tento stav, dostali by sme sa znova na začiatok,“ myslí si Vladimír Maňka, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja.
Letiská mali pôvodne bez peňazí zostať aj v tomto roku. Najskôr sa v rozpočte na rok 2013 počítalo na leteckú dopravu so sumou milión eur, bola však navýšená na 7,1 milióna. Či sa podarí vybojovať ďalšie milióny do tejto oblasti navyše, je veľmi otázne. Pridať bude chcieť určite každý rezort. "Vzhľadom na to, v akom stave je rozpočet, aké sú jeho možnosti, myslím si, že toto sa nám veľmi ťažko dostane medzi priority,“ odhaduje Počiatek.