Ekonomika krajiny v druhom štvrťroku podľa údajov Štatistického úradu SR medziročne rástla o 0,9 percenta najmä vďaka exportu, ale domácnosti už obmedzovaním spotreby tento efekt neznižovali. Rast ekonomiky bol výraznejší, ako sa všeobecne očakávalo.
Podľa Ľubomíra Koršňáka z UniCredit Bank má domáca spotreba najbližšie mesiace potenciál rastu. „Domáci dopyt ako celok pravdepodobne ďalej klesal, ale po deviatich štvrťrokoch nepretržitého poklesu by už v druhom štvrťroku mohla k rastu prispieť prekvapujúco aj spotreba domácností. Naznačujú to údaje o maloobchodných tržbách, ktoré už v druhom kvartáli trocha prekvapujúco obnovili rast, pravdepodobne vďaka obnoveniu rastu reálnych miezd,“ hovorí Koršňák.
Analytici sa však zhodujú, že ťahúňom je stále export. „Lepšie čísla podporili skoršie štatistiky o miernom reálnom raste maloobchodných tržieb, o pokračujúcom raste priemyselnej produkcie, ktorej sa darí výrazne lepšie než v porovnateľných susedných ekonomikách Česka a Maďarska, ale aj o stále mimoriadne pozitívnych výsledkoch bilancie zahraničného obchodu,“ zhodnotil analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Kým bankoví analytici odhadovali rast ekonomiky v druhom štvrťroku tohto roka o 0,5 percenta, pesimistickejší odhad na úrovni 0,4 percenta mal práve rezort financií. Aj cez tieto pozitívne čísla však nemá slovenský priemysel taký silný rastový potenciál ako vlani, aby potiahol prepad domácej spotreby. „Na ekonomiku negatívne pôsobí hlavne spotrebiteľský dopyt, ktorý je stále nízky. Je to dané aj vysokou nezamestnanosťou, ktorá trápi s rôznou intenzitou celú republiku,“ hovorí analytik Home Credit Michal Kozub. Zamestnanosť totiž v druhom štvrťroku tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2012 klesla o 1,3 percenta.
Prekvapujúce oživenie spotreby domácnosti ešte viac podčiarkujú tržby z predaja áut, ako aj tržby v hoteloch a reštauráciách. Spotrebiteľská dôvera sa v posledných mesiacoch pozvoľna zlepšuje aj vďaka nižšej inflácii, ktorá klesla pod dve percentá. Slováci to však v obchodoch zatiaľ nepocítili.
„Keď idem na nákup do potravín, sledujem akcie či zľavnený tovar pred skončením záruky. Predtým sa ešte poobzerám, či na okolí nie je niekto známy. Čo keby ma uvidel, však chudoba je hanba " skonštatuje pani Silvia Ivanová z Trebišova. "Čo stojí do jedného eura, berieme ako nič a potom za nákup zaplatíme 20 – 30 eur a skoro nič nebolo v košíku. Predtým sme mali v peňaženke 200 korún a nakúpili sme na celý víkend, teraz je 20 eur málo na ranný nákup,“ pokračuje vo svojom rozprávaní pani Ivanová.
Rozvedená matka, ktorá sama vychováva deväťročnú dcéru, žije od výplaty do výplaty. „Kým boli koruny, ešte sa aj usporiť čo-to dalo, od prechodu na euro už vôbec. Predtým sme si vyšli na večeru, trochu posedieť do pizzerie, na zmrzlinu. Teraz sa to stáva možno raz, dva razy za mesiac, hneď rátam, čo to asi bude stáť. Jedno posedenie je cena týždňového benzínu do práce,“ sťažuje sa pani Ivanová. „Najem sa z dobrých čísel, čo vychádzajú? Kedy sa zlepší situácia ľuďom, ktorí sa každý mesiac ako ja strachujú, čo im zostane po zaplatení všetkých účtov?“ pýta sa zase 28-ročný nezamestnaný politológ Matej Benczy z Topoľčian.
Ekonómovia tvrdia, že k miernemu zlepšeniu by malo dôjsť koncom roka. Podpísať by sa pod to mali pozitívnejšie hospodárske výsledky z Nemecka, slovenského najvýznamnejšieho obchodného partnera. „Očakávané obnovenie rastu väčšiny ekonomík eurozóny, a najmä očakávané zrýchlenie rastu nemeckej ekonomiky by sa v druhej polovici roka mohlo pozitívne prejaviť aj na raste slovenskej ekonomiky. Naďalej tak očakávame, že HDP Slovenska v tomto roku by mal vzrásť o jedno percento,“ hovorí Koršňák.
Štruktúra rastu sa však bude meniť len veľmi pomaly, rast ekonomiky by mal podľa ekonómov naďalej ťahať takmer výlučne čistý export. Väčšie oživenie domáceho dopytu sa očakáva najskôr na prelome rokov. „Nateraz neradno predbiehať. Je dôležité si pripomenúť stále pretrvávajúce riziká pre trh práce, ktorý je kľúčovým faktorom tak pre vývoj domáceho dopytu, ako aj s tým spojený vývoj výberu nepriamych daní,“ dopĺňa Vaňo.