Rezort financií sa v tomto smere odvolal na list, ktorý dostal v júli od komisára pre menové záležitosti Oliho Rehna. Tým, že má krajina po raste daní splniť tohtoročný trojpercentný deficit, môže poľaviť v konsolidácii. „Je podaná ruka od Európskej komisie, že môžeme spomaliť tempo konsolidácie, a to o výšku výdavkov štátneho rozpočtu vynakladaných na kofinancovanie európskych projektov, ktoré majú pozitívny dopad na ekonomiku krajiny,“ povedal včera novinárom minister financií Peter Kažimír.
Vláda plánuje v budúcom roku dosiahnuť deficit na úrovni 2,9 percenta hrubého domáceho produktu, na čo potrebuje nájsť vyše 700 miliónov eur. Pôvodne mali nájsť v rozpočte až miliardu navyše, keďže tohtoročný rozpočet pritom predpokladal v budúcom roku zníženie schodku na 2,4 percenta výkonu ekonomiky a neskôr bol plán na 2,6-percentný deficit. Tento rok by vláda mala dosiahnuť deficit na úrovni 3,04 percenta, čím sa odsúva aj návrat dane z pridanej hodnoty na pôvodnú 19-percentnú úroveň.
Podľa platného zákona by tak vláda mala urobiť v prípade, že deficit klesne pod tri percentá. Vláda je pri znižovaní deficitu menej ambiciózna aj v ďalších rokoch. Z pôvodnej úrovne deficitu 1,9 percenta v roku 2015 si dala najnovšie za cieľ znížiť ho na 2,57 percenta. Na rok 2016 sa počíta s 1,5-percentným deficitom.
Zefektívnenie verejnej správy by malo podľa Kažimíra priniesť do rozpočtu na budúci rok takmer 415 miliónov eur, lepší výber daní ďalších 150 miliónov, s 20 miliónmi sa počíta po odpredaji nepotrebného majetku. Vyše 8 miliónov eur by sa malo ušetriť aj zmrazením platov ústavných činiteľov a štátnych zamestnancov. Výdavky na chod štátu majú medziročne klesať o viac ako 271 miliónov eur. Ak by sa vláde nepodarilo tieto plány splniť, malo by to dosahy na dlh.
Momentálne je dlh na úrovni 54,9 percenta. V momente, keď prekročí úroveň 57 percent, príde k automatickému aktivovaniu dlhovej brzdy a štát by musel predložiť vyrovnaný rozpočet. Na rok 2014 Kažimír naplánoval dlh na úrovni 56,9 percenta. Hranicu 57 percent možno odraziť aj rozpustením rezervnej hotovosti, ktorá dlh aktuálne zvyšuje.
Štát zvažuje aj možnosť predĺženia mimoriadnych daní pre najziskovejšie podniky a banky. Cestou zvyšovania daní už vláda ísť nechce. Vláda plánuje v budúcom roku investovať do výstavby infraštruktúry a podporiť stimulmi vybrané firmy v automobilovom priemysle.
Ekonómovia však upozorňujú, že spoliehanie sa na desiatky miliónov eur vďaka prijatým opatreniam na zamedzenie daňových únikov je riskantné. Rezort financií pritom sumu 150 miliónov eur považuje za konzervatívny odhad. „Výpadok na rok 2014 je dosť veľký na to, aby vláda bola nútená prijať zásadné opatrenia na jeho vykrytie,“ vyjadruje pochybnosti analytik Tatra banky Juraj Valachy. Zároveň upozorňuje, že bez reformy fungovania štátnej správy a adresnejších sociálnych výdavkov sa budú celkové výdavky len ťažko znižovať.
„Plošné škrty a zmrazovanie platov predstavujú možnosť dosiahnuť zaujímavé úspory. Z dlhodobého hľadiska však nič neriešia. Z hľadiska dlhodobého znižovania verejných výdavkov je nevyhnutné, aby sa štát vzdal celých častí svojej agendy,“ tvrdí zase analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Prípadný ďalší priestor vidia analytici na príjmovej strane v podobe zvyšovania daní pri nehnuteľnostiach. O možnosti zavedenia majetkovej dane hovorí aj vláda, ktorá však doteraz nemá na jej zavedenie potrebné cenové mapy, aby sa jej prípadné zvýšenie nedotklo nízkopríjmovej skupiny ľudí. V návrhu budúcoročného rozpočtu s ňou preto rezort financií nepočíta.
Najväčšiu časť úsporných opatrení v sume 2,7 miliardy eur vláda urobila práve v minulom roku. Zaviedla 25-percentnú daň pre lepšie zarábajúcich ľudí a 23-percentnú daň pre firmy. Vyššiu daň zaplatili aj banky a tiež ľudia pri nákupe alkoholu či cigariet. Koncesionárske poplatky za televíziu a rozhlas napriek avizovanému rušeniu zostali. Vláda urobila zmeny aj v druhom pilieri, kedy sa výrazne sa znížil odvod, ktorý do súkromných dôchodkových spoločností smeruje. Namiesto deviatich percent je odvod 4-percentný. Vláda takisto získala dodatočné finančné prostriedky predajom núdzových zásob ropy a ropných produktov.