Príroda zaúradovala na úseku Turany – Hubová, ktorý sa mal začať stavať v roku 2015 a dokončený mal byť v roku 2019. Po zosuve sa najprv zdalo, že spevnenie terénu posunie výstavbu o dva roky a diaľnica bude môcť ísť povrchovým variantom popri existujúcej ceste prvej triedy.
Najnovšia štúdia Výskumného ústavu dopravného však ukazuje, že by to bolo technicky komplikované a príliš drahé. Analýza, ktorú už má na stole aj rezort dopravy, odporúča trasu medzi Krpeľanmi a Hubovou skrátiť cez tunely Korbeľka a Havran. Keďže k tejto trase nie sú k dispozícii podrobné prieskumy ani dokumentácia, výstavbu by to oddialilo zrejme o päť rokov.
Štát má problém aj s plánovaným tohtoročným štartom výstavby úsekov D1 pri Žiline a Ružomberku, kde neúspešní uchádzači podávajú námietky. Napriek tomu je však možné, že tento rok sa predsa stavať začne. Diaľničné plány sa zatiaľ plnia na východnej časti D1.
S úsekom Turany – Hubová je to však komplikovanejšie a šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák tvrdí, že štát by sa mal rozhodnúť pre tunel Korbeľka, aj keď to stavbu oddiali. Okrem možnosti stavať popri Váhu na povrchu, severného variantu s tunelom Korbeľka je alternatívou aj južný variant s tunelom Veľká Fatra.
"Porovnali sme tri varianty takzvanou multikriteriálnou analýzou, do ktorej vstupovali finančné záležitosti, geologické a technické parametre. Zohľadnili sme v nej aj nedávny zosuv v Šútove. Čísla nám ukázali, že najviac sa oplatí začať s výstavbou tunela Korbeľka,“ vraví Ľubomír Palčák. Ministerstvo štúdiu zatiaľ posudzuje. Rezort dopravy však eviduje aj posun pri úsekoch D1 od Hričovského Podhradia po Dubnú Skalu a od Hubovej po Ivachnovú, kde sa už mali podpisovať zmluvy.
"Robíme všetko pre to, aby sa cesty a diaľnice stavali čo najrýchlejšie. Dlhodobo však tvrdíme, že na nekonečné prieťahy pri diaľničných tendroch dopláca nielen celé slovenské stavebníctvo, ale aj ľudia, ktorí kvôli tomu nemajú prácu, celá ekonomika, ktorej chýbajú kvalitné cesty, a v neposlednom rade aj všetci vodiči, ktorí trávia na cestách zbytočne veľa času,“ uvažuje Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy.
Aby námietky súťaže nebrzdili, vláda novelizovala zákon o verejnom obstarávaní. Novela, ktorej opozícia vyčítala zníženie transparentnosti súťaží, sa týka len nových tendrov. Zrýchliť tak má výstavbu štvorprúdoviek na hornej Nitre, za Zvolenom, ale aj na Orave. Cesty R2 Ruskovce – Pravotice, R2 Zvolen východ – Pstruša, R2 Pstruša – Kriváň či R3 Tvrdošín – Nižná nad Oravou a D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno sú tak úseky, kde sa stavbári vyberajú cez užšiu súťaž. Námietky sa v takomto prípade budú vyhodnocovať na konci súťaže všetky spoločne a nie každá zvlášť, ako je to teraz, keď dochádza k prerušeniu tendra, a tým sa odďaľuje výstavba.
Pri diaľnici D1 Hubová – Ivachnová spôsobuje námietkovanie až vyše dvojročný odsun podpisu zmluvy a má za následok aj to, že stavba sa bude musieť financovať paralelne z peňazí dvoch eurofondových období. Pätnásťkilometrovú diaľnicu s kratším tunelom Čebrať by mala stavať firma Váhostav. Vo verejnej súťaži uspela s cenovou ponukou štvrtou v poradí. V súťaži tak mali skončiť Hant BA DS, Inžinierske stavby Košice, Dúha Prešov, ale aj Skanska, Doprastav a Strabag. No a stavbári, ktorým diaľničná spoločnosť nechce dať šancu postaviť liptovskú štvorprúdovku, podali na tendrovom úrade námietky.
Podobná bitka o diaľnicu je aj v okolí Žiliny. O stavbe tunela Višňové, za viac ako tristo miliónov eur, sa rozhodne medzi Doprastavom a Skanskou. Skanska ponúkla postaviť sedemkilometrový tunel za najmenej peňazí – 338 miliónov eur. Štát však po dlhom hodnotení ponuky nakoniec Skansku zo súťaže vylúčil a šancu chcel dať Doprastavu s cenovou ponukou 383 miliónov eur. Skanska nesúhlasila a podala námietku. "V prípade súťaží na výstavbu diaľnice D1 Hubová – Ivachnová a Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala sú konania o námietkach stále v procese,“ potvrdil Ján Mažgút, hovorca Úradu pre verejné obstarávanie.
Stavebné stroje sa tak rýchlo neobjavia ani na najdôležitejšom úseku D1. Štrnásťkilometrovú diaľnicu od Turian po Hubovú totiž zrejme čaká nové trasovanie a dôvodom je jarný zosuv v Šútove pri Martine. Všetky možné varianty, ako postaviť túto diaľnicu, neporovnáva len žilinský dopravný ústav, ale aj Národná diaľničná spoločnosť. Momentálne prebieha verejné obstarávanie na spracovateľa projektovej dokumentácie. Súčasťou prác bude v prvej etape podľa Marcela Jánošíka, hovorcu diaľničiarov, vykonanie terénneho inžiniersko-geologického prieskumu oboch variantov trasovania, teda povrchového aj variantu s tunelom Korbeľka.
"Následne bude spracovaná podrobná porovnávacia štúdia, ktorá posúdi oba varianty okrem ostatných ukazovateľov aj z pohľadu geologických pomerov, technického, environmentálneho, sociálnych dopadov a tiež z pohľadu nákladov,“ opisuje Jánošík. Štúdia dopravných expertov zo Žiliny však už teraz hovorí o tom, že sa krajina bude musieť pripraviť na meškanie martinskej diaľnice. "Ešte zatiaľ nie je štúdia oficiálne prebratá rezortom dopravy. S ministerstvom dopravy nemáme zhodné niektoré názory, a tak budeme musieť zapracovať pripomienky,“ dodáva Palčák.
Zo zvyšných úsekov D1 by v roku 2014 mala byť hotová štvorprúdovka Dubná Skala – Turany aj prvá časť levočskej diaľnice. O rok nato príde na rad druhý úsek pri Levoči spolu s úsekom Fričovce – Svinia. Výstavba na týchto štvorprúdovkách ide podľa diaľničnej spoločnosti zatiaľ podľa plánu.