„Zatiaľ čo na Slovensku sa tvárime, že trasa ropovodu sa dá vybrať spomedzi viacerých variantov, dozvedáme sa, že v Rakúsku je trasa istým spôsobom vytýčená a dokonca pozemky sú vykúpené a peniaze investované,“ uviedol Frešo na štvrtkovej tlačovej konferencií na pôde Národnej rady SR.
Dodal, že tieto informácie nepoprelo ani ministerstvo hospodárstva. Podľa Frešových slov bola trasa ropovodu na rakúskej strane vytýčená tak, aby obchádzala všetky problémové miesta, pričom sa stanovil jeden prípojný bod blízko obce Kittsee, čo môže na slovenskej strane favorizovať výber trasy idúcej cez mesto Bratislava.
„Minulo sa na to zhruba 8 možno 9 mil. eur, ale zatiaľ nikto nepredstavil finálnu koncepciu samotnú,“ uviedol Frešo. Chce preto iniciovať poslanecký prieskum na parlamentnom výbore pre životné prostredie. „Tam nám nemôžu utajovať žiadne zmluvy,“ dodal. Myslí si tiež, že sa poslanci začnú problémom zaoberať a budú požadovať informácie o tom, s akou trasou sa počíta, a na aké účely išli spomínané peniaze, že sa „urobí vo veci poriadok na úrovni parlamentu“. Je presvedčený, že ani poslanci vládneho Smeru, by podobnú iniciatívu neodmietli. „Ľudia majú pri takýchto citlivých stavbách ako ropovod záujem celej problematike poriadne porozumieť,“ uzavrel Frešo.
Ministerstvo hospodárstva SR v reakcii uviedlo, že investície, ktoré boli už vynaložené, sa takmer výlučne týkali prípravy trasy ropovodu Bratislava – Schwechat (BSP) na území Rakúska, vrátane výkupov pozemkov a zabezpečovania práv prechodov. „Táto trasa je v súčasnosti pripravená takmer na 100 %. Jej vysporiadanie súviselo s pôvodnou trasou ropovodu, ktorá sa na rakúskej strane nemenila a bola realizovaná ešte pred a po roku 2009, kedy Slovenská republika podpísala s Rakúskom Memorandum o výstavbe ropovodu BSP,“ uviedol hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič.
V tom čase podľa neho nebol prechod ropovodu cez územie hlavného mesta SR Bratislavy vo variante nazývanom ako južný koridor vôbec spochybňovaný. „Napriek tomu je však napájací bod na rakúskej strane možné meniť v rozsahu niekoľkých kilometrov, čo vôbec nehovorí o konkrétnej trase, ktorá dnes je výlučne jedna, no z viacerých známych hľadísk jednoznačne presadzujeme mestský koridor,“ dodal Jurikovič.
Tieto informácie o projekte ropovodu BSP sú podľa neho dlhodobo verejne známe všetkým, ktorí sú jeho súčasťou, ktorí sa o projekt zaujímajú detailne, resp. ktorých sa projekt ropovodu viac, či menej dotýka. Za zarážajúce označil, že Občianske združenie Nie ropovodu a Bratislavský samosprávny kraj považujú všetky tieto fakty a informácie za nové, či nedostupné a „snažia sa vyvolávať informačnú hystériu“.