Ako je možné, že rýchlik z Bratislavy do Košíc príde až s tretím rušňom?
Viete, táto situácia nevznikla dnes. Pretrváva to už takto roky. Veľmi tu cítiť podfinancovanie železničného sektora, v minulosti dokonca železničný prepravca odrobil svoj výkon, no štát si záväzok uhradiť tieto služby nesplnil. Teraz, naopak, štát si svoje povinnosti plní. Ale naozaj, rozdiel medzi novými rušňami a tými, čo máme my, je viditeľný na prvý pohľad a dúfam, že aj nákladný prepravca zafinancuje modernizáciu parku. Ako odborári sa snažíme zamestnávateľov presvedčiť, aby do zlepšovania techniky zainvestovali.
No stále je značný podiel rušňov, ktoré už dávno nemali byť na trati.
Je to pravda, no myslím si, že rovnako sú na tom aj v zahraničí. Či už Česi, alebo Poliaci. Možno je to dedičstvo bývalého režimu, no nechcem sa teraz na to vyhovárať. Proste tak to je. No niektoré veci sa naozaj mohli urobiť inak.
Po nehode vlaku v španielskom Santiagu de Compostela sa ľudia pýtajú, ako sú na tom naše trate. Zlyhávanie starých rušňov na dôveryhodnosti nepridáva…
U nás sú trate zabezpečené proti tomu, aby nedošlo k takejto nehode. Predovšetkým na hlavnom ťahu z Bratislavy do Košíc, kde momentálne dochádza aj na niektorých úsekoch k modernizácii na 160-kilometrovú rýchlosť. Tu existuje nový systém zabezpečenia, no bohužiaľ je z tých najstarších. Čiže mohlo sa zauvažovať o zaobstaraní modernejšieho systému.
Ako systém funguje?
Systém funguje na princípe, že v okamihu, keď vlak prekročí maximálnu povolenú rýchlosť na danom úseku, dôjde k pribrzdeniu sústavy. Vlaku doslova znemožňuje prekročiť povolenú rýchlosť. Rušňovodič dostane najskôr automatické upozornenie, že má znížiť rýchlosť, a keď nekoná, systém pribrzďuje. Je skutočne prekvapujúce, že španielsky vlak išiel po trati až takou obrovskou rýchlosťou, preto sa vynára otázka, či bezpečnostné prvky fungovali tak, ako mali.
Čiže sa dá povedať, že rušne máme staré, niekedy zlyhajú a spôsobí to meškanie spojov, ale bezpečnosť je stále na prvom mieste?
Vždy hovorím, pri akejkoľvek situácii, radšej prísť do stanice s meškaním, ako neprísť vôbec.
Pri nehode v Španielsku zahynulo 80 cestujúcich a 178 ľudí sa zranilo. Môže sa niečo podobné prihodiť aj na Slovensku?
Vždy sa môže také niečo stať. Je to veľmi ťažké takto zhodnotiť. Všetko je živý mechanizmus, živý proces. Čiže môže dôjsť k zlyhaniu.
Ako prebiehajúce horúčavy vplývajú na prevádzku rušňov?
Je to technika. Tak ako skolabuje počítač či auto, tak môže dôjsť k poruche rušňa. Technika môže zlyhať. Určite za to do istej miery môžu aj tieto vysoké teploty. Predsa len, je tu samá elektronika a tá sa s teplom veľmi „nemusí“.
Extrémne teploty môžu často zapríčiniť až kolaps ľudí. Ako to zvládajú rušňovodiči?
Zamestnávatelia robia určite všetko preto, aby rušňovodiči mali nielen dostatok tekutín, ale sa aj ochladzovali. Markantnejšia obnova rušňového parku je u osobného dopravcu, ten nákladný pripravuje určité opatrenia. Takže v nových rušňoch je už aj chladiace zariadenie. Koľko stupňov môže byť v bežnej kabíne rušňovodiča, je ťažké odhadnúť. Teplota je rozhodne vysoká a je to asi približne toľko, ako keď sa zohreje vnútro automobilu. Keď sa otvoria okná, tak sa trošku ochladí. Takisto sa robia tienidlá. Koniec koncov, keď rušňovodič nahlási, že sa necíti dobre, vymenia ho.