Menový fond preto upozornil, že niektorým krajinám bude potrebné predĺžiť lehoty na dosiahnutie trojpercentných deficitov.
Najhorúcejšími kandidátmi na poľavenie škrtov sú momentálne južanské krajiny, Taliansko či Španielsko. „Práve na ich vlády by sa nemalo tak tlačiť pri znižovaní rozpočtových deficitov. Tie snahy môžu ich ekonomiky uvrhnúť ešte do hlbšej recesie,“ hovorí analytik Next Finance Jiří Cihlář. Výnimku ešte v máji dostali práve spomínaní Španieli, ale aj Francúzi. Obe krajiny dostali dvojročný odklad na to, aby znížili rozpočtový deficit pod tri percentá hrubého domáceho produktu. Portugalsku a Írsku bol takisto predĺžený čas na splácanie záchranného úveru od Bruselu. „Pokiaľ chce únia rásť, tieto výnimky budú musieť byť udelené viacerým krajinám aj mimo južnej periférie,“ poznamenáva Cihlář.
Slovenské ministerstvo financií však s výnimkami nesúhlasí. Šéf rezortu Peter Kažimír už pred časom vyhlásil, že od Bruselu bude požadovať dohodu o novom tempe prijímania úsporných opatrení.
Prípadné prehodnotenie tempa úspor však podľa ekonómov príde až po septembrových nemeckých voľbách. „Rezort financií aktuálne pripravuje kroky, ktoré smerujú k zostaveniu rozpočtu verejnej správy v zmysle vývoja ekonomiky v tomto a nasledujúcich rokoch, rešpektujúc pravidlá na európskej, ako aj slovenskej úrovni,“ odkázalo tlačové oddelenie rezortu. Kažimírovi by však zmiernenie podmienok pomohlo, štát totiž bude musieť v tomto a budúcom roku pre spomaľovanie hospodárskeho rastu ušetriť viac ako miliardu eur.
Tento rok chce rezort financií získať dodatočných približne 350 miliónov eur najmä na výdavkovej strane, šetrením naprieč všetkými rezortmi. Vláda deklaruje, že tohtoročný trojpercentný deficit splní. Zatiaľ však rezort nepovedal, odkiaľ chce vziať spomínanú vyše miliardu v budúcom roku. Ekonómovia pritom dávajú Slovensku za príklad pobaltské krajiny.
„Od roku 2008 do roku 2011 sa napríklad estónske verejné výdavky znižovali o 7,4 percenta ročne. Znížili mzdy verejných zamestnancov a dôchodky neboli valorizované ani o zákonom určenú sumu. Paradoxom tohto ozdravenia je to, že po roku 2011 začalo Estónsko opätovne realizovať vyššie vládne výdavky, a pritom neskončilo proces ozdravenia,“ hovorí šéf Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc. Estónci majú momentálne dlh krajiny na úrovni 10 percent výkonu ekonomiky, kým slovenský dlh sa momentálne šplhá k 55-percentnej hranici.