Až polovica rušňov je prestarnutá, zlyhávajú

Tri rušne potrebovala štátna Železničná spoločnosť Slovensko nedávno na to, aby cestujúcich v rýchliku dopravila z Bratislavy do Košíc.

30.07.2013 12:17
Stanica, vlak, železnica, doprava Foto:
Ilustračné foto
debata (35)

Dva rušne sa už po necelých 70 kilometroch pokazili a výpomoc musela prísť až od nákladného Carga. Rušeň zlyhal na rovnakej trase aj koncom minulého týždňa. Tieto situácie dokumentujú stav v železniciach, na ktorý potom pri meškaní vlakov doplácajú cestujúci.

Ide o dôsledok podfinancovania a zlého manažovania železníc počas niekoľkých vlád. Až polovica z celkového počtu 712 rušňov vo vozovom parku železníc je staršia ako 25 rokov. Prekračujú primeranú životnosť a mali by sa nahradiť novšími, na ktoré však železnice nevedia nájsť financie.

Vek rušňov a vozňov štátnych železníc
vek vozne rušne
0 – 5 rokov 211 190
6– 10 rokov 113 84
11 – 15 rokov 38 15
16 – 20 rokov 35 33
21 – 25 rokov 157 48
26 – 30 rokov 159 80
31 a viac rokov 327 262
Poznámka: Primeraná životnosť je 20 – 25 rokov, následne sa prehodnocuje technický stav

Štátny železničný prepravca vysvetľuje cestu z Bratislavy do Košíc za pomoci trojice rušňov ojedinelou zhodou náhod, ktorá sa vraj vyskytuje raz za niekoľko rokov. "Máme nastavené zálohy pre vznik takýchto situácií, na základe zmluvy so ZSSK Cargo sa môžu v istých prípadoch využiť aj ich rušne. Vďaka pružnému systému náhrady sa tak riešenie dvoch závažnejších porúch prejavilo meškaním nie dlhším ako 94 minút,“ tvrdí Jana Morháčová, hovorkyňa Železničnej spoločnosti Slovensko. Pri meškaní nad 60 minút má síce cestujúci nárok na odškodnenie, ale len ak ide o vlaky najvyššieho štandardu, medzi ktoré rýchliky nepatria.

Železnice priznávajú, že tretina prípadov, keď dôjde k meškaniu zapríčinenému dopravcom, je zavinených problémami s technikou vozňov a rušňov. "Nie vždy je potrebné prepriahať, niekedy je možná náhrada s rušňom, ktorý má nižšiu povolenú rýchlosť,“ dodáva Morháčová.

Faktom však je, že rušne sú staré a mali by byť nahradené novými. No to sa dlhodobo nedarí, pričom počuť najmä slová o chýbajúcich peniazoch. Na predražené nákupy tovarov alebo čistiacich služieb spred niekoľkých rokov či výstavbu koľajníc, ktorých cena bola premrštená, sa však v štáte peniaze našli. Cena rušňa, ktorý má ťahať niekoľko párov osobných vozňov, je niečo vyše štyroch miliónov eur.

Problém sa nevyriešil ani počas minulej vlády, keď bol poradcom premiérky pre dopravu Ondrej Matej. "Dlhodobo sa u nás nerobí to, čo sa s rušňami má. Staršie vyradiť, ak sa dá, predať ich a nakupovať nové,“ vraví teraz Matej, ktorý pôsobí v Inštitúte pre dopravu a hospodárstvo. Zároveň tvrdí, že v roku 2008 sa napríklad do rozpočtu železničného nákladného prepravcu ZSSK Cargo nalialo 166 miliónov eur, aj na nákup úplne nových rušňov, ale vtedy sa obnovili staré rušne.

Vek rušňov nie je zraniteľným miestom len u osobného vlakového prepravcu. V Cargu sú na tom dokonca ešte horšie. "Do 30 rokov máme 145 kusov rušňov, teda 22 percent, a nad 30 rokov je 447 rušňov, čo predstavuje 67,7 percenta,“ uvádza Martin Halanda, hovorca spoločnosti ZSSK Cargo.

Životnosť vozidiel je oficiálne stanovená v rozmedzí 20 až 25 rokov. "Na základe skutkového stavu sa však každoročne vykonáva prehodnotenie doby životnosti jednotlivých vozidiel a životnosť vozidla sa podľa potreby upravuje,“ hovorí Morháčová. Staré rušne by sa tak podľa správnosti mali postupne vyradiť z prevádzky a ak rušeň či lokomotíva nie sú použiteľné, odpredajú sa alebo zošrotujú. "Za posledné tri roky bolo vyradených z prevádzky približne 150 rušňov, motorových vozňov, elektrických a motorových jednotiek, vložených vozňov, prívesných vozňov či osobných vozňov,“ hovorí Morháčová. Približne toľko sa aj nakúpilo nových. Je to však len pätina z celkového počtu rušňov vo vozovom parku.

Dôvodom, prečo to nie je väčší počet, sú peniaze. "Jedinou šancou pre Železničnú spoločnosť Slovensko, ako získať peniaze na nové rušne, sú eurofondy. V roku 2011 až 2012 sa takto kúpili dva rušne, ktoré jazdia na hlavnej trati,“ podotkol Matej.

Cena rušňa môže byť rôzna. Závisí totiž od toho, či bude rušeň ťahať osobné, alebo nákladné vozne, takisto akou maximálnou rýchlosťou pôjde. Dva rušne, ktoré sa zakúpili spolu s modernými vlakovými súpravami, stáli takmer 8,5 milióna eur. Takýto rušeň dosahuje maximálnu rýchlosť 160 kilometrov za hodinu a v budúcnosti po malej softvérovej úprave môže zvýšiť rýchlosť až na 200 kilometrov za hodinu.

Štátny nákladný prepravca Cargo podľa novej koncepcie ministra dopravy Jána Počiatka vloží vozne a rušne do jednej z dcérskych firiem, ktorú by mal riadiť strategický partner, a údržbu koľajových vozidiel už bude mať pod palcom on. Cargu zostane len samotná preprava tovaru po železnici, rušne a vozne si bude prenajímať.

© Autorské práva vyhradené

35 debata chyba
Viac na túto tému: #Železničná spoločnosť #vlaky #železnica #rušeň