Stavať by sa malo podľa červeného variantu A, ktorý presadzoval ešte exminister dopravy Ján Figeľ (KDH) a neskôr sa k nemu pridal aj terajší šéf rezortu Ján Počiatek. S trasovaním už súhlasí aj bratislavský župan Pavol Frešo (SDKÚ), podľa ktorého sa s variantom A ráta aj v novom územnom pláne.
Rýchlocesta by sa mala začať stavať o dva roky a potrvá to ďalšie dva roky. Pokračujúce úseky až do Dunajskej Stredy prídu na rad podľa plánu diaľničiarov v rokoch 2015 až 2016 a dokončia sa v roku 2018. Rýchlostná komunikácia R7 by sa mala financovať cez verejno-súkromný PPP projekt.
Trasa štvorprúdovky podľa variantu A obíde Slovnaft, ale aj momentálne rozrastajúcu sa mestskú časť Podunajské Biskupice. "Je pozitívnou správou, že v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie bol uprednostnený tento variant výstavby cesty. Sú potrebné snahy, aby výstavbou boli ľudia čo najmenej dotknutí,“ vraví Frešo. Trasa bola uprednostnená na základe výsledkov posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Ľubomír Vážny (Smer), ktorý sedel na stoličke ministra dopravy počas prvej vlády Roberta Fica a presadzoval inú možnosť stavania R7, však upozorňuje, že variant A zasahuje do zákonom chránených území prírody a do území Natury 2000, a naráža tak na to, že Európska komisia by mohla postavenie cesty pre zvolený variant trasovania zastaviť. Vážneho trasa – variant C – mala byť samostatná stavba obchvatu obcí Rovinka a Dunajská Lužná, nezávislá od výstavby diaľnice D4 a samostatne prevádzkyschopná.
Južný variant, ktorým sa bude R7 nakoniec stavať, sa bude začínať v úseku uvažovanej diaľnice D4, ďalej bude pokračovať východne v tesnej blízkosti chránených Dunajských luhov, prechádzať cez Košariská a minúť by mala aj obytnú zástavbu v Dunajskej Lužnej. "Preferovaná trasa je polohovo totožná s preložkou cesty I/63, po napojení tohto variantu na existujúcu diaľnicu D1 by sa mohla vyriešiť zlá dopravná situácia v Bratislave do doby realizácie diaľnice D4, je výhodnejšia z hľadiska rozsahu potrebných úprav cestných komunikácií a nie je pri nej nutné realizovať preložky a úpravy ropovodov,“ odôvodňuje výber variantu A Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy.
Na výstavbu diaľničného obchvatu hlavného mesta poukazuje aj Frešo. "To je projekt, ktorý by výrazne napomohol, aby sa autá nepohybovali v širokom centre Bratislavy, ale po vonkajších mestských okruhoch. Závisí to všetko od toho, koľko financií bude mať k dispozícii štát, aký sa nájde model na financovanie D4 samotnej,“ uvažuje Frešo. Rovnako ako R7 aj diaľnica D4 by mala byť jedným z horúcich kandidátov na verejno-súkromný PPP projekt.
Či už by sa stavalo podľa Vážneho trasy, alebo sa nakoniec všetci zhodnú na tej Figeľovej, stavebné náklady na obidve sú v podobnej výške, približne 70 miliónov eur. K Figeľovej trase je potrebné ešte pripočítať výstavbu sedemkilometrového úseku R7 Bratislava-Ketelec – Bratislava-Prievoz za 73 miliónov eur, ktorým sa má prepojiť vyťažená Bajkalská ulica v hlavnom meste s obchvatom Bratislavy. V prípade zvolenia Vážneho trasy by sa musela prerobiť trojpruhová cesta smerom na Komárno na štyri pruhy.