Ak sa vláda v budúcom roku bude spoliehať na lacnejšiu prevádzku štátu, nebude dvíhať dane, nesiahne na sociálne dávky, a pritom chce naplno vyčerpať eurofondy, budúcoročný naplánovaný deficit na úrovni 2,6 percenta hrubého domáceho produktu je ohrozený. Pre spomaľovanie ekonomického rastu bude musieť totiž v roku 2014 ušetriť viac ako miliardu eur. Navyše v tomto roku bude musieť nájsť v rozpočte ďalších približne 350 miliónov eur.
Kým vláda hovorí, že peniaze chce nájsť na strane výdavkov, ekonómovia tvrdia, že ďalšie jednorazové škrty deficit neznížia. Vláde odporúčajú zvýšiť napríklad majetkové dane. „Pri súčasnom stúpajúcom trende zadlženia si viem dosiahnutie deficitu na úrovni 2,6 percenta v roku 2014 predstaviť len veľmi ťažko,“ hovorí Karol Piovarcsy, riaditeľ pobočky Saxo bank v Prahe. Deficit bol vlani 4,3 percenta a tento rok je plán 2,9 percenta.
Ak vláda nechce zvyšovať dane ani znižovať sociálne dávky, stále má podľa Petra Goliaša z inštitútu Ineko na výber mnoho iných možností. „Napríklad spustiť intenzívnejšiu privatizáciu a z výnosov splácať verejný dlh, čím by vláda ušetrila na úrokoch. Znížiť objem nákupov vo verejnom obstarávaní, prehodnotené by mali byť najmä veľké zákazky v oblasti IT a investícií, ktorých úžitok pre spoločnosť je ťažko merateľný,“ vymenováva Goliaš. Ineko zároveň neodporúča ďalej oslabovať druhý pilier, čo vláda zatiaľ nevylúčila. Privatizáciu kabinet odmieta.
Veľké škrtanie na výdavkoch je momentálne komplikované, pretože takmer polovica výdavkov ide na sociálne transfery, ako sú dôchodky či sociálne dávky, ďalšiu časť výdavkov tvoria mzdy v zdravotníctve, polícii, školstve a súdnictve. „Preto bez hlbokej reformy fungovania štátnej správy a adresnejších sociálnych výdavkov sa budú celkové výdavky len ťažko znižovať,“ tvrdí analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Priestor sa podľa ekonómov vyčerpal aj na príjmovej strane, keďže v sadzbe dane z právnických osôb ako aj spotrebných daní je Slovensko na popredných miestach v strednej Európe. „Ostávajú len majetkové dane, kde je priestor na rast, no ich implementácia a vymožiteľnosť je náročnejšia,“ dodáva Valachy. Dane z nehnuteľností sú na Slovensku relatívne nižšie ako v okolitých krajinách, no bývanie zároveň zhltne ľuďom väčšiu časť príjmov.
Vláda pôvodne plánovala, že súčasťou budúcoročného úsporného balíčka bude zdaňovanie luxusných nehnuteľností. Majetková daň, ktorá mala najmä bohatším niekoľkonásobne zvýšiť poplatky za majetok, sa však podľa nedávneho vyjadrenia premiéra Roberta Fica zavedie pravdepodobne až v roku 2015. Problémom totiž je, že rezort financií nemá ešte finalizované cenové mapy, podľa ktorých by sa daň mala určovať. Štát si od daní z luxusných nehnuteľností sľuboval výnos na úrovni približne 100 miliónov eur ročne. Vláda si ale veľa sľubuje aj od prijatého balíka 50 opatrení na boj s daňovými únikmi a tiež od reformy fungovania štátnej a verejnej správy.
Schodok by sa ľahšie znižoval pri silnejšom raste ekonomiky. Hospodárstvo je ťahané exportom, ktorý ale pre zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v zahraničí pokrivkáva. Práve slabší externý dopyt spôsobil, že sa automobilkám, ako aj ostatným priemyselným odvetviam darí menej. Domáci dopyt zase klesá po tom, čo narástla nezamestnanosť, aj keď ľudí bez práce v posledných mesiacoch mierne ubudlo.
Ekonómovia upozorňujú, že situácia v Európe sa postupne začína stabilizovať. „V budúcom roku možno dúfať v oživenie hospodárskej aktivity na našich hlavných vývozných trhoch. Okrem indexu podnikateľskej dôvery v Nemecku to signalizuje aj júlové zlepšenie predstihového ukazovateľa aktivity v priemysle eurozóny, ktorý sa po prvý raz od júla 2011 ocitol nad 50 bodmi, teda v teritóriu signalizujúcom oživenie, teda rast priemyselnej produkcie,“ povedal analytik Sberbank Vladimír Vaňo.