Mikloš spravil pri rozpočte väčšie chyby

Exminister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) vyčíta súčasnému ministrovi financií Petrovi Kažimírovi (Smer) veľké výpadky v naplánovanom tohtoročnom štátnom rozpočte. Ukazuje sa však, že Mikloš urobil pri plánovaní rozpočtov väčšie chyby, a to tak na rok 2011, ako aj na rok 2012.

25.07.2013 20:00 , aktualizované: 26.07.2013 08:00
Euro, peniaze, graf, ekonomika Foto:
Ilustračné foto
debata (191)

Nezávisle od vplyvu makroprostredia a vývoja ekonomiky totiž Mikloš oproti skutočnosti chybne nadhodnotil výber daní na rok 2011 o 577,4 m­ilióna eur a na rok 2012 o 551,9 m­ilióna eur. Porovnateľný výpadok v Kažimírovom rozpočte na tento rok je zatiaľ 182 miliónov eur.

Výpadky v naplánovaných štátnych rozpočtoch v mld. eur
rok/kto rozpočet navrhol 2011/Mikloš 2012/Mikloš 2013/Kažimír*
skutočný výpadok –220,5 –482,1 –708
z toho:      
chyba prognózy daní –577,4 –551,9 –182
iný rast ekonomiky 166,5 –167 –526
* údaje na základe posledných údajov z júna 2013
Poznámka: Celkový výpadok ovplyvnila aj nová legislatíva či jednorazové opatrenia

Výpadky v rozpočtoch vyhodnotil Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií SR. Dôležitý pre výber daní je aj vývoj makroprostredia, ktoré však vláda nemá vo svojich rukách. Rast ekonomiky je totiž závislý od exportu a vývoja v zahraničí. Tak Mikloš, ako aj Kažimír sa pri očakávanom raste ekonomiky priklonili k odhadom väčšiny analytikov domácich či zahraničných inštitúcií. Kým pri Miklošových rozpočtoch ekonomika rástla rýchlejšie alebo len mierne horšie, Kažimírov rozpočet naplno doplatil na nečakanú pretrvávajúcu recesiu v eurozóne. Celkový výpadok v tohtoročnom rozpočte je preto zatiaľ 708 miliónov eur, kým napríklad v Miklošovom rozpočte na rok 2012 bol 482,1 milióna eur. Výpadok v roku 2012 je už po pozitívnom vplyve dodatočných legislatívnych opatrení, akým bolo napríklad oslabenie druhého penzijného piliera.

Výpadky v rozpočte sú pre ľudí dôležité, keďže dodatočné rýchle úspory ovplyvňujú priamo alebo nepriamo aj peňaženky ľudí. V minulosti sa napríklad diery v rozpočte často plátali nižším čerpaním eurofondov a úsporami na spolufinancovaní, čím sa však obmedzovali investície a tým aj tržby v rôznych odvetviach. Tohtoročnú dieru v rozpočte vláda sčasti zaplátala z rezervy, ktorá vznikla po otvorení druhého piliera, a tlmiť sa ďalej majú verejné výdavky.

Denník Pravda oslovil exministra Mikloša, ako vníma analýzu o tom, že výber daní bol za jeho ministrovania oproti realite výrazne nadhodnotený. Mikloš na otázky nereagoval. Podpredseda SDKÚ pre ekonomiku analýzu priamo nekomentoval. „Rozpočet 2012 bol pripravený s deficitom 4,6 percenta. Keďže nakoniec skončil deficit na úrovni 4,3 percenta, vláda sa sama usvedčila z klamstva o zle pripravenom rozpočte a demaskovala divadlo, ktoré zohrala trhaním rozpočtu vtedy, keď len chcela ukradnúť peniaze ľudí z druhého piliera,“ hovorí Štefanec. Faktom však tiež je, že ak by sa vlani čerpali eurofondy podľa plánu, deficit by bol podstatne vyšší.

„Chyba odhadu úspešnosti výberu, teda chyba daňovej prognózy, bola na tento rok len asi tretinová oproti roku 2012. Rozdiel je v odhade makroekonomického prostredia, to bolo v roku 2012 odhadnuté takmer presne, kým tento rok došlo k významnému spomaleniu ekonomiky,“ porovnáva hovorca ministerstva financií Radko Kuruc. „Ak by sa ekonomiky našich obchodných partnerov neprepadli do recesie, ale rástli tempom predpokladaným na prelome minulého leta a jesene, naša ekonomika by rástla predpokladaným tempom,“ dopĺňa Kuruc. Vláda pri zostavovaní rozpočtu na tento rok počítala s rastom ekonomiky vo výške 2,1 percenta hrubého domáceho produktu, v súčasnosti je to už len 0,5 percenta.

Podľa analytikov mohlo výraznejšie nadhodnotenie výberu daní v rozpočte na rok 2012 čiastočne súvisieť aj s kolapsom informačného systému finančnej správy. „Výpadok bol však príliš veľký na to, aby sa dal pripísať iba tomuto kolapsu daniarov. Výrazný vplyv tu mala aj zmena v spotrebiteľskom správaní,“ tvrdí šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss. Zhoršujúca sa ekonomická situácia a neistota na trhu prispeli k tomu, že Slováci začali výraznejšie šetriť. To sa prejavilo najmä v štatistikách maloobchodných tržieb. Dôsledkom pre štátny rozpočet bolo preto zníženie výberu najmä spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty.

Pri zostavovaní rozpočtu boli v každom prípade chyby pri oboch vládnych garnitúrach. „V procese rozpočtovania vidíme základný nedostatok u oboch ministrov, a tým je neschopnosť pripraviť rozpočet pre negatívny scenár plnenia daňových príjmov. Ak by návrh rozpočtu obsahoval aj krízový scenár, napríklad pre rast ekonomiky o 3 percentá nižší, diskusie o tom, či je možné ušetriť ešte niekoľko miliónov eur, by sa zmenili na diskusie na tému, ktoré neprioritné výdavky zrušíme,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Radovan Ďurana.

Veľký problém spôsobil niekoľko stámiliónový výpadok v rozpočte za rok 2010, ktorý naplánoval exminister financií Ján Počiatek. Dieru v rozpočte minister oficiálne priznal až po voľbách, výpadok nebol vykrytý a premietol sa do vyššieho verejného dlhu pre budúce generácie.

Tento rok vláda zatiaľ výpadky v rozpočte čiastočne pláta. V opačnom prípade by deficit nedosiahol plánovaných 2,9 percenta ekonomiky, za čo by okrem vyššieho dlhu krajiny Slovensku hrozili sankcie z Bruselu. „Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa situácia mala do konca roku zlepšiť, a je preto možné očakávať, že výpadky vo výbere daní ešte porastú,“ myslí si analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Vláda, naopak, hovorí, že výber daní sa začína zlepšovať.

© Autorské práva vyhradené

191 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #rozpočet #deficit #Ivan Mikloš #Peter Kažimír