Premiér Róbert Fico v utorok pri otvorení žatvy v Nevericiach pripustil, že vláda o tomto opatrení stále uvažuje, aj napriek tomu, že už pred časom rezort financií tento návrh pre potrebu úsporných opatrení zamietol.
Nižšiu daň z dvora zaviedla ešte prvá Ficova vláda. V roku 2010 však zníženú 6-percentnú daň zrušila Radičovej vláda pre rozpor s pravidlami voľného trhu.
„Keďže sme momentálne svedkami znížených výberov daní a zvyšujúceho sa zadlženia krajiny, každý návrh na znižovanie daňových sadzieb je veľmi problematický,“ konštatuje Karol Piovarcsy, riaditeľ pobočky Saxo Bank v Prahe. Rezort pôdohospodárstva však ráta s tým, že prípadný výpadok sa vykompenzuje, keďže po znížení DPH stúpne zamestnanosť v odvetví a vzrastú aj výnosy z daní z príjmov fyzických osôb a odvodov. Rezort nedávno vyčíslil, že zníženie sadzby dane z potravín z dvora by obralo štátnu kasu o 2,42 milióna eur.
Nižšia daň naráža aj na pravidlá Bruselu, podľa ktorých by znížená sadzba nemala diskriminovať iných výrobcov potravín. Otázne je najmä to, či by znížená DPH nakoniec aj znížila ceny potravín, a tým naštartovala domácu spotrebu. „História nám ukazuje, že k takémuto efektu dochádza až v dlhodobom časovom horizonte. Teda neočakávali by sme za týmto krokom zvýšenú spotrebu v krátkom čase,“ tvrdí Piovarcsy.
Analytik agentúry pre prieskum trhu Terno Ľubomír Drahovský však upozorňuje, že ceny potravín z dvora sú výrazne lacnejšie oproti cenám v klasických obchodoch už teraz. „A rozhodne kvalitnejšie ako výrobky z Poľska, napríklad,“ hovorí Drahovský. Problémom však je, že mnohí ľudia, ktorí takto predávajú doma alebo pri cestách, nepoužívajú registračné pokladnice. Výrobky sú cenovo výhodnejšie pre kupujúcich, no nie pre štát.
Daňové kontroly sú na týchto obchodníkov prikrátke. „Pokiaľ predajca predáva na trhu prebytky z dvora, teda zo svojej pestovateľskej činnosti, nevzťahuje sa naňho povinnosť mať elektronickú registračnú pokladnicu, takto môže svoje výrobky predávať maximálne 3 mesiace,“ povedala hovorkyňa Finančnej správy SR Patrícia Macíková. Mnohí tak však robia po celý rok. „Kontroly zamerané na dodržiavanie zákona o elektronických registračných pokladniciach robí finančná správa priebežne,“ dodáva Macíková.
V hre je o 1,5 roka aj pokles hornej sadzby DPH. Ak totiž klesne tohtoročný deficit verejných financií pod tri percentá, vláda by mala podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty od roku 2015 znížiť jej sadzbu zo súčasných 20 na pôvodných 19 percent.
Pokles sadzby DPH o percentuálny bod by však matematicky spôsobil výpadok v rozpočte 220 miliónov eur. Kažimír už pred časom povedal, že štát by mal zákon dodržať. „Výpadok jedného príjmu bude musieť byť nahradený navýšením príjmu z iných zdrojov alebo znížením nákladov. V ideálnom prípade by vláda vykryla takýto výpadok znížením výdavkov na verejné financie. Pravdepodobnejšie však je, že tento výpadok bude nahradený zvýšením daní v iných oblastiach,“ hovorí Piovarcsy.
Fico však deklaruje, že v ďalších rokoch v rámci úsporných opatrení vláda nepôjde cestou ďalšieho zvyšovania daní. Štátu pritom v tomto roku vypadnú ďalšie stovky miliónov eur. Oproti februárovej daňovej prognóze počíta rezort financií na tento rok s takmer 350-miliónovou stratou na daniach a odvodoch. Tentoraz by to mala vláda vykryť šetrením svojich výdavkov. Otázne je, kde sa nájdu financie na nevyhnutný pokles deficitu pre budúci rok. Pre spomaľovanie ekonomického rastu bude musieť vláda v roku 2014 ušetriť viac ako miliardu eur.