Najoptimistickejšie prognózy hovoria až o 10-percentnom jesennom zlacnení základných potravín, ako je chlieb, múka či mäso. Za všetko môže dobré počasie, ktoré sa postaralo o zvýšenie úrod potravinárskej aj kŕmnej pšenice.
Rovno pred rokom bola presne opačná situácia. Rozsiahle suchá decimovali úrodu na európskom aj severoamerickom kontinente. Ceny obilnín prudko stúpali, teraz, naopak, prvé dobré zbery tlačia ceny dole plošne vo všetkých svetových obilniciach. Slovensko, kde sa tiež očakáva dobrá úroda, nie je výnimkou. Paradoxne však ceny najprudšie padajú práve slovenským farmárom.
Prečítajte si aj komentár Jozefa Sedláka Dobrého sa nepreješ. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Na správy o celosvetovo dobrej úrode reagovala kľúčová americká burza znížením cien pšenice od začiatku roka o 17,7 percenta, parížska burza 20-percentným poklesom, ale na Slovensku bol prepad až cien na úrovni 27 percent,“ porovnal aktuálny vývoj cien doma a vo svete Jozef Rebro zo Zväzu výrobcov krmív a skladovateľov obilia. Aktuálne pšenica v USA mierne lacnie a jej ceny sú výrazne nižšie aj medziročne, kým pred rokom pre sucho išli ceny pšenice strmhlav nahor.
Ak sa splnia optimistické prognózy analytikov zo zväzu výrobcov krmív, slovenskí poľnohospodári zoberú oproti vlaňajšku o 693-tisíc ton pšenice viac. Mohol by to byť dobrý základ pre znižovanie cien všetkých potravín, pravda, do konca žatvy je ešte ďaleko. Zo dňa na deň sa stupňujú horúčavy a poľnohospodári v pondelok upozornili premiéra aj ministra pôdohospodárstva, že napríklad jačmeň môže zahorieť. Napriek tomu je tesne pred polčasom žatvy stále vyhliadka na lepšiu úrodu, ako bola v suchom roku 2012 či, naopak, vo veľmi mokrom 2010.
Na reálne zníženie cien potravín si spotrebitelia počkajú ešte niekoľko týždňov. Nová úroda musí technologicky dozrieť v skladoch a sýpkach. Po celé leto budú mlynári mlieť múku ešte zo starej, teda drahej pšenice. „Múka, chlieb a pečivo lacnejšie zhruba o osem a možno až desať percent sa tak v najlepšom prípade objavia na pultoch obchodov o dva až tri mesiace,“ myslí si Jozef Rebro.
Na správy o dobrej úrode môžu najskôr zareagovať obchodníci. „Zo skúseností minulých rokov vieme, že obchodné reťazce začali uprostred žatvy tlačiť na dodávateľov hydiny, aby znížili ceny kurčiat,“ poukazuje na možný cenový vývoj Marián Uhrík, predseda Zväzu výrobcov krmív a skladovateľov obilia.
Lenže rovnako ako pri obilí aj pri mäse platí, že kurence práve tak ako ošípané sa kŕmia v lete minuloročnými obilninami. „Zakrátko sa ukáže, ako ten-ktorý účastník potravinového reťazca využil či zneužil situáciu, v dôsledku prebytkov obilia,“ myslí si Marián Uhrík.
Na export lacné obilie, z dovozu drahé mäso
Slovensko dorobí viac obilia, kukurice, repky a slnečnice, než je schopné samo spotrebovať. Z plusovej obilninárskej a olejninárskej bilancie, ktorá v posledných rokoch rýchlo rastie, však krajina veľa zisku nemá. Hoci sa vlani urodilo len 1,862 milióna ton obilnín a 212-tisíc ton repky, na export išlo takmer 600-tisíc ton obilnín a olejnín. Z tohtoročnej podstatne vyššej úrody sa môže podľa odhadov Mariána Uhríka vyviezť až 1,2 milióna ton zrnovín a olejnatých semien.
„Rastúci vývoz poľnohospodárskych surovín je dôsledok rozpadu živočíšnej výroby, ako aj spracovateľských kapacít,“ povedal Uhrík. Ak sa Slovensko nemieni premeniť na lacného vývozcu obilia a olejnín, malo by čím skôr začať s rekonštrukciou fariem ošípaných, hydiny a zároveň obnovovať a budovať nové potravinárske kapacity.
Keby sa vyviezlo o 500– až 600-tisíc ton obilia menej a doma by sa z neho vykŕmili ošípané a hydina, krajina by ich produkciou získala podľa Uhríkových prepočtov okolo 340 miliónov eur. Nejde len o priamy finančný efekt, a to aj v podobe odvodov do štátneho rozpočtu, ale aj o stovky nových pracovných miest. Nehovoriac o vyššej kvalite a zdravotnej neškodnosti doma vyrobených produktov.
Domáce sú iba značky
Rozbitá živočíšna výroba, pozatvárané a polorozkradnuté mäsokombináty však nie sú jediným slabým miestom slovenského agropotravinárstva. Tohto roku sa očakáva výborná úroda repky, ako aj slnečnice. Z predpokladaných možno až 400-tisíc ton repky sa však doma dokáže spracovať len 200-tisíc ton, aj to iba na repkový metylester, ktorý sa pridáva do nafty.
„V obchodoch sa síce predávajú rastlinné tuky, oleje a margaríny pod slovenskými značkami, ale neboli vyrobené zo slovenských surovín, lež z dovezených olejov,“ opísal aktuálnu situáciu v olejninárstve Jozef Rebro, inak predseda Zväzu olejninárov. Na Slovensku chýba lisovňa olejnín a vôbec niet kde spracovať úrodu slnečnice, ktorá sa tohto roku odhaduje na 200-tisíc ton. Všetka slnečnica sa tak musí vyviezť.
Pri pondelkovom stretnutí poľnohospodárov s premiérom Robertom Ficom a ministrom pôdohospodárstva Ľubomírom Jahnátkom sa hovorilo o nevyhnutnosti zvýšiť výrobu mäsa a o posilnení spracovateľských kapacít. Bez nich budú všetky snahy o 80-percentnú potravinovú sebestačnosť a stabilitu cien potravín iba snom a prázdnymi rečami. Na to, aby sa plány stali skutočnosťou, treba do odvetvia naliať peniaze. „Keď dostávajú podpory zahraniční investori, mali by ich dostať aj poľnohospodári a potravinári,“ uzavrel Jozef Rebro.