Stúpajúci dlh si vyžiada ďalšie úspory

Vláde hrozí, že bude musieť druhý raz zatiahnuť dlhovú brzdu.

, 24.07.2013 00:00
Graf, ekonomika, rast Foto:
Ilustračné foto
138

Dlh Slovenska podľa v pondelok zverejnených údajov európskeho štatistického úradu Eurostat vzrástol v porovnaní s minulým rokom až o vyše osem percentuálnych bodov na 54,9 percenta, čo bolo šieste najrýchlejšie tempo v EÚ.

Rýchlejšie dlh rástol iba problémovým krajinám ako Grécko, Írsko, Španielsko, Portugalsko a Cyprus. Ak sa dlh do konca roka nezníži, vláda bude musieť na jar budúceho roku potvrdiť doterajšie zmrazenie platov a tiež predložiť parlamentu konkrétne opatrenia, ktorými chce dlh znížiť.

Dlh narástol najmä pre spomalenie rastu hospodárstva a zaťažil ho aj euroval. Vláda vlani pri zostavovaní rozpočtu na tento rok totiž počítala s rastom ekonomiky vo výške 2,1 percenta hrubého domáceho produktu, v súčasnosti je to už len 0,5 percenta. „Príjmy rozpočtu sa rovnako nedarí plniť podľa očakávaní,“ poznamenáva analytik Ján Dinga z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií.

Verejný dlh vo vybraných krajinách (v %, HDP)
krajina dlh
Grécko 160,5
Taliansko 130,3
Portugalsko 127,2
Írsko 125,1
Belgicko 104,5
Eurozóna (17) 92,2
Francúzsko 91,9
Španielsko 88,2
Cyprus 86,9
EÚ (27) 85,9
Maďarsko 82,4
Nemecko 81,2
Rakúsko 74,2
Poľsko 57,3
Slovensko 54,9
Slovinsko 54,5
Česko 47,8
Estónsko 10
Poznámka: Ku koncu 1. štvrťroka 2013
ZDROJ: Eurostat

Minister financií Peter Kažimír musel nedávno v parlamente vysvetľovať kroky na elimináciu dlhov po tom, čo dlh vlani prekročil úroveň 52-percent. Ak by sa však pre aktuálne výpadky na daniach nepodarilo vláde vykryť a nedodržala by Bruselom 3-percentnú stanovenú hranicu deficitu, dlh by to navýšilo. Ak by dlh prekročil hranicu 55-percent, prišli by automatické 3-percentné škrty vo verejných výdavkoch. Pri 57-percentnom dlhu, ktorému sa chce rezort financií v roku 2015 tesne vyhnúť, by nasledoval vyrovnaný rozpočet.

„Udržanie deficitu pod úrovňou 57 percent HDP v roku 2015 určite možné je, bude však závisieť od ochoty vlády prijímať dodatočné konsolidačné opatrenia aj nad rámec vyžadovaný Európskou komisiou,“ hovorí analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly.

„Problém zadlžovania nevyrieši hra s číslami či výhovorky na krízu, ale len poctivý audit verejnej správy s následným škrtaním verejných výdavkov,“ hovorí Dinga.

Rezort financií ešte v minulom roku počítal, že dlh za rok 2013 dosiahne úroveň 54,8 percenta. Sankcie spojené s prekročením limitu dlhu sa však spúšťajú až po zverejnení výšky dlhu v rámci jarného alebo jesenného prehodnotenia dlhu. Za tento rok sa prvý raz zverejňujú čísla v apríli budúceho roku, prípadne revidované v októbri 2014.

„Výška dlhu závisí od realizácie samotného rozpočtu, ako aj riadenia dlhu. Samotný vývoj v prvom kvartáli nemusí byť v tomto smerodajný, a nie je možné od neho mechanicky odvíjať trend pre zvyšok roka,“ uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Riziko ďalšieho navyšovania dlhu aj deficitu vyplýva aj z novej metodiky hodnotenia Eurostatu plánovanej od jesene budúceho roku. Eurostat zvažuje, že do metodiky posudzovania dlhov zahrnie napríklad straty štátnych nemocníc a železníc, ktoré nie sú súčasťou vykazovaného deficitu. Ten by sa tiež už neznižoval oslabovaním druhého penzijného piliera, keďže to vyvoláva potrebu opatrení do budúcnosti. Nová metodika tak môže zvýšiť deficit za tento rok o 0,3 až 0,5 percenta hrubého domáceho produktu, a taktiež zvýšiť dlh o 3 percentá hrubého domáceho produktu.

Aj napriek tomu, že dlh krajiny za prvé mesiace tohto roka stúpal, stále je podstatne menší ako dlh celej eurozóny a EÚ. Štátny dlh eurozóny v závere prvého štvrťroka tohto roka bol podľa Eurostatu na úrovni 92,2 percenta hrubého domáceho produktu. Únia hospodárila za prvé štyri mesiace tohto roka s dlhom 85,9 percenta HDP. Medziročne vzrástol dlh 24 členov EÚ a klesol v prípade troch štátov – Litvy, Lotyšska a Dánska.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
138 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #dlh #rozpočet #Slovensko #dlhová brzda