Predajcovia, ktorí ponúkajú možnosť platiť kartou, majú v súčasnosti v cenách tovarov a služieb zahrnuté náklady pre banky a kartové spoločnosti. Ak priemerná 4-členná domácnosť minie mesačne na spotrebné výdavky 1 000 eur, kartové poplatky môžu predstavovať až 30 eur.
Po regulácii a poklese cien by väčšina z danej sumy mala ostať nakupujúcim. Kartové spoločnosti tvrdia, že sa tak nestane a na zmene len zarobia obchodníci. Podobné námietky mali však v minulosti aj mobilní operátori, ktorí kritizovali reguláciu roamingu. Brusel však pokles cien cezhraničných hovorov predsa dosiahol. Obchodníci na Slovensku tvrdia, že ak budú pri platbe kartou odvádzať bankám menej, zohľadnia to.
Prečítajte si komentár Mariána Repu Čo pre nás urobili?. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Dnes obchodníci platia banke v závislosti od dohody jedno, dve a niekedy až tri percentá z ceny nákupu zaplateného platobnou kartou. Ak Európska únia plošne zníži tieto poplatky, určite sa tým v konkurenčnom prostredí vytvorí priestor pre zníženie cien konečným zákazníkom,“ povedal Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky. Kedy sa tak stane, by sa malo vyjasniť tento týždeň, keď by Brusel mal konkretizovať svoje predstavy.
Ľudia by zlacňovanie mali zaregistrovať hlavne pri väčších nákupoch. V optimálnom prípade môže napríklad cena 700-eurového televízora klesnúť o 21 eur. Slovenskí obchodníci počítajú s poklesom cien hlavne v menších obchodoch, reštauráciách alebo pri internetových nákupoch. Brusel však predpokladá zlacňovanie aj vo veľkých reťazcoch. Na poplatky pre banky a kartové spoločnosti sa teraz skladajú kupujúci platiaci kartou aj hotovosťou, a tak by aj z obmedzenia poplatkov mali profitovať všetci spotrebitelia.
Na druhej strane o časť súčasných ziskov majú teraz prísť kartové spoločnosti a banky. Práve finančné domy majú podľa odborníkov možnosti, ako si premietnuť znižovanie poplatkov do vyšších cien iných služieb, aj keď konkurenčné prostredie by tomu malo zamedziť. „Banky dokážu tak manipulovať so svojimi cenami, že si to ľudia ani nemusia všimnúť,“ myslí si Ľubomír Drahovský, analytik prieskumnej agentúry Terno.
Podľa MasterCard dôjde po krokoch Bruselu k dvíhaniu poplatkov v bankách. „Ľudí čaká výrazné zvyšovanie poplatkov účtovaných držiteľom kariet alebo okresávanie výhod spojených s používaním kariet,“ uviedla Katarína Kakalíková z MasterCard Europe. Hlavne v zahraničí dostavajú ľudia ku kreditným kartám napríklad poistenie zadarmo a o túto výhodu by vraj v budúcnosti mohli prísť.
Brusel sa znižovaním poplatkov za používanie platobných kariet snaží obmedziť práve silné postavenie spoločnosti MasterCard a Visa. „Treba predovšetkým uviesť, že nejde o reguláciu, harmonizáciu či iné legislatívne stanovovanie stropov v tejto oblasti. To, o čom diskutujeme na európskej úrovni, sú protimonopolné prípady, ktoré Európska komisia vedie alebo viedla voči spoločnostiam prevádzkujúcim siete vydavateľov bankových kariet, teda Visa a MasterCard,“ povedal Andrej Králik, hovorca Európskej komisie na Slovensku.
Bruselu sa nepáči výška takzvaných multilaterálnych medzibankových poplatkov v bankových kruhoch známych pod skratkou MIF. „Predstavme si bežnú nákupnú transakciu v obchode. Spotrebiteľ platí kartou za tovar. MIF je poplatok, ktorý si účtuje banka majiteľa karty a zaplatiť ho musí banka obchodníka,“ priblížil Králik. Pre existenciu týchto poplatkov si banky od obchodníka zoberú jedno až dve percentá z každého nákupu zaplateného kartou.
MasterCard stanovil MIF na Slovensku vo výške 0,64 percenta z každej transakcie uskutočnenej debetnou kartou a 0,8 percenta pri platbe kreditnou kartou. Brusel plánuje znížiť tieto poplatky na základe kompromisného návrhu Visa Europe na 0,2 percenta pri debetných kartách a 0,3 percenta v prípade kreditných kariet. Následne podľa predstáv Bruselu príde aj k znižovaniu poplatkov účtovaných priamo obchodníkom.
„Pri cezhraničných transakciách by obchodníci účtovali nižšie poplatky a to by prispelo aj k zvýšeniu tlaku na poplatky za tuzemské operácie. Peniaze by nešli do bánk, ale zostávali by v reálnej ekonomike,“ pokračuje Králik. Brusel analyzoval dosah zníženia poplatkov na väčší maloobchodný reťazec s obratom v miliardách eur ročne, ktorý pôsobí v piatich štátoch Európskej únie a zákazníci v ňom 15 percent platieb realizujú kreditnou kartou. „Takáto spoločnosť ušetrí na poplatkoch 4–5 miliónov eur ročne,“ uzavrel Králik.
Slovenský regulátor finančného trhu je opatrný, čo sa týka hodnotenia budúceho zlacňovania. „Nakoľko ide o poplatok účtovaný napríklad majiteľom platobného terminálu jeho prevádzkovateľovi, dopad regulácie takéhoto poplatku nemožno vo vzťahu ku konečnému spotrebiteľovi vopred vyčísliť,“ povedala Petra Pauerová, hovorkyňa Národnej banky Slovenska.
Slovenské banky sú pripravené rešpektovať Bruselom nastavenú výšku poplatkov, ale zlacňovanie v obchodoch nepredpokladajú. „Poplatková politika voči obchodníkom odzrkadľuje náklady spojené s bezhotovostnými transakciami na strane banky, regulácia poplatkov nemá priamu súvislosť s cenami pre spotrebiteľa. V Slovenskej republike sa cena tovaru nemení v závislosti od spôsobu, akým klient za tento tovar zaplatí,“ povedala Zuzana Eliašová, hovorkyňa ČSOB Finančnej skupiny.
Banky regulačné snahy kritizujú často. Napríklad pri hypotékach prišlo po zmene zákona, ktorý stanovil bezplatné vyplatenie starej hypotéky novou, k zostreniu konkurenčného boja a následnému klesaniu úrokov. Návrh Bruselu pri kartových poplatkoch má podporu slovenskej vlády. „Vítame každý krok, ktorý prispeje k vyššej transparentnosti a zlepšeniu postavenia spotrebiteľa,“ uzavrel hovorca ministerstva financií Radko Kuruc.