Toto rozhodnutie v noci na štvrtok tesnou väčšinou schválil grécky parlament, aby tak uvoľnil cestu na získanie poslednej časti finančnej pomoci od trojky veriteľov. Tá má zaručiť, že Grécko bude mať dosť peňazí na fungovanie aspoň do polovice budúceho roka.
Trojka veriteľov – Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond – verí, že budúci rok si už Grécko dokáže požičať na finančných trhoch a ďalšiu pomoc potrebovať nebude.
Rokovanie parlamentu celý týždeň sprevádzali protestné zhromaždenia a štrajky. Parlament však nakoniec všetky zákony schválil. Koaliční poslanci tak urobili len niekoľko hodín predtým, ako do Atén po štyroch rokoch zavítal nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Ten je považovaný za hlavného architekta gréckeho záchranného plánu. O „obľúbenosti“ Schäubleho v krajine najlepšie svedčí to, že počas jeho návštevy boli zatvorené štyri stanice metra, v centre Atén bol vydaný zákaz zhromažďovania sa a v pohotovosti bolo 3¤500 policajtov a ďalších tritisíc bolo pripravených v zálohe.
Schäuble ocenil pokrok gréckych reforiem a oznámil založenie fondu, ktorý má uľahčiť tamojším podnikateľom prístup k úverom. Berlín do fondu poskytne 100 miliónov eur. „Veríme tomu, čo Grécko robí, no musíme trvať na tom, aby Grécko pokračovalo na ťažkej ceste plnenia dohodnutých reforiem,“ nezabudol podotknúť nemecký minister.
Grécko v rámci záchranného programu dostalo už 240 miliárd eur, čo je 22-tisíc eur na jedného obyvateľa. Peniaze však išli najmä na záchranu bánk a splácanie dlhov.
Väčšina z prepustených 25-tisíc štátnych zamestnancov nepríde o prácu hneď, ale budú preradení do tzv. pracovných rezerv, kde počas určitého obdobia budú poberať dve tretiny platu. Ak im štát po roku prácu nenájde alebo si ju nenájdu oni sami, budú prepustení. Mnohým z nich sa prechodné obdobie v pracovných rezervách skončí už tento rok. Nájsť si prácu v krajine, ktorá je už šesť rokov v hospodárskej recesii a nezamestnanosť prekračuje 27 percent, však nebude ľahké. Okrem toho museli Gréci pre uvoľnenie finančnej pomoci pristúpiť aj na ďalšie reformy: znížiť výdavky na zdravotníctvo, zlepšiť výber daní, obmedziť daňové úniky a zaviesť nové dane. Medzi nimi daň z nehnuteľností a daň z luxusu.
Pred hlasovaním o týchto bolestivých reformách sa premiér Antonis Samaras snažil zlepšiť atmosféru v krajine znížením dane z pridanej hodnoty z 23 na 13 percent. Nejde však o plošné znižovanie. Nižšiu DPH budú platiť len reštauračné zariadenia. Oficiálne by to malo pomôcť pritiahnuť do krajiny viac turistov. Podľa analytikov však ide skôr o symbolický krok. Samaras chcel ľuďom ukázať „svetlo na konci tunela.“
„Naše problémy tým určite neboli vyriešené, no prvýkrát sa podarilo dosiahnuť nejaké pozitívne zmeny,“ uviedol Samaras, ktorého hlavnou úlohou teraz bude uviesť reformy do praxe a pohnúť so zaostávajúcou privatizáciou štátnych podnikov.