Štát zvyšuje nájomné za pôdu

Najväčší prenajímateľ pôdy na Slovensku zvyšuje nájomné. Od prvého januára 2014 zaplatia poľnohospodári Slovenskému pozemkovému fondu nájomné 2,2 percenta z hodnoty pôdy. V praxi to znamená zvýšenie nájomného z jedného hektára poľnohospodárskej pôdy z 20 na 29 eur. Fond naposledy zvyšoval nájomné v roku 2005.

18.07.2013 11:11
Vidiek, vinice, vinohrad Foto:
Ilustračné foto
debata (4)

Návrhy nových zmlúv dostali poľnohospodári pred žatvou. Hoci nikomu nehrá zvýšenie nájomného z 1,5 na 2,2 percenta do karát, pretože klesajú ceny repky či obilia, zmluvy podpísali bez väčších pripomienok. Slovenský pozemkový fond totiž stále prenajíma poľnohospodárske pozemky najlacnejšie.

„Zvýšenie nájomného si vynútil nedostatok verejných zdrojov, ale v nijakom prípade nejde o likvidačný krok, ako zaznievajú hlasy z opozície,“ povedal minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Pripomenul, že nájomné za štátnu pôdu a pôdu nezistených vlastníkov sa nezvyšovalo takmer jedno desaťročie. Do nájomného sa premietne aj inflácia v danom roku.

Slovenskí poľnohospodári si v porovnaní s českými prenajímajú hektár pôdy za polovičnú sumu. Kým českí farmári platia nájomné tamojšiemu pozemkovému fondu 65 eur za hektár prenajatej pôdy, slovenskí 29 a maďarskí poľnohospodári dokonca 90 eur. „Je to stále najnižšie nájomné spomedzi susedných krajín,“ porovnal cenu árendy minister Ľubomír Jahnátek.

„Podpísali sme novú zmluvu, pretože pôdu potrebujeme,“ reagoval predseda PD Devio Nové sady Ivan Oravec. Obáva sa však, že príklad Slovenského pozemkového fondu zopakujú aj ostatní prenajímatelia poľnohospodárskej pôdy – súkromné osoby, obce a cirkvi, ktoré obhospodarujú zvyšné tri štvrtiny pôdy na Slovensku. Oravec odhaduje, že pri najbližšom rokovaní budú žiadať vyššie nájomné možno o 0,5 až 0,8 percenta.

Nájomné za poľnohospodársku pôdu sa aktuálne pohybuje od 1,5 percenta po takmer 8 percent z hodnoty pôdy. Tá je rozdielna a závisí od zaradenia pôdy do bonitných pôdno-ekologických jednotiek. Najdrahšie sú pôdy a teda aj nájomné za ne na nížinách a najlacnejšie v horských a podhorských oblastiach.

„Fyzické osoby prenajímajú pôdu v rozmedzí 5 až 7 percent z jej hodnoty, čo je spravidla od 50 do 100 eur za hektár. Najdrahšie prenajíma pôdu cirkev, a to za 6 až 8 percent z ceny pôdy,“ uviedla generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu Gabriela Matečná.

Súkromne hospodáriaci roľník Ján Jelen nepovažuje rast nájomného za neprimeraný. „Ak hovoríme o vyrovnávaní podmienok medzi farmármi prenajímajúcimi si pôdu od pozemkového fondu a tými, čo si prenajímajú pozemky od súkromníkov, potom vlastne niet o čom diskutovať,“ myslí si Ján Jelen. Veď ten, kto má šťastie, že hospodári na pôdach bývalých štátnych majetkov, je vo výhode oproti tým, čo si prenajímajú pôdu od súkromných osôb a cirkví.

Slovenský pozemkový fond prenajíma 453 543 hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo je zhruba štvrtina pôdy. Jeho ročný príjem z nájomného je 9,5 milióna eur. Zvýšenie nájomného z 1,5 na 2,2 percenta hodnoty prenajímanej pôdy by malo fondu priniesť príjem okolo 11 miliónov eur.

„Fond financuje finančné pohľadávky reštituentov, registre obnovenej evidencie pôdy a najnovšie má veľké výdavky spojené s doplatkami nájomného vlastníkom pôdy v záhradkárskych osadách,“ povedala generálna riaditeľka SPF Gabriela Matečná. Slovenská republika totiž prehrala v Štrasburgu súdny spor s vlastníkmi pôdy, ktorí žiadali doplatiť zákonom stanovené nájomné v záhradkárskych osadách 3 až 7 Sk za štvorcový meter na úroveň trhového. Veľkú časť zo zvýšených príjmov Slovenského pozemkového fondu zhltne práve dorovnanie nájomného vlastníkom pôdy v záhradkárskych osadách.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovenský pozemkový fond #pôda #prenájom #poľnohospodárstvo