Projekt dáva prácu pre 10-tisíc ľudí. Štát dal v poslednej chvíli predbežný súhlas na pokračovanie dostavby, čím mohli elektrárne vyčleniť na stavbu ďalšie peniaze. Štát však ako 34-percentný akcionár naďalej nedal definitívny súhlas na vzdanie sa ďalších dividend. Projekt totiž mešká a predražuje sa aj s prostriedkami, ktoré by inak za určitých podmienok mohli vo forme dividend putovať do štátnej kasy. Štát nateraz súhlasil s uzavretím dodatkov k zmluvám s dodávateľmi v hodnote asi 260 miliónov eur.
Informáciu o dočasnom súhlase denníku Pravda potvrdil minister hospodárstva Tomáš Malatinský. „Problém s dostavbou nových blokov sme čiastočne vyriešili, aby sme nebrzdili projekty, ktoré si vyžadovali podpisy zmlúv,“ vyhlásil minister a dodal, že konečný súhlas ešte elektrárne nedostali. „V rokovaniach budeme ďalej pokračovať,“ podotkol Malatinský.
Verdikt má padnúť až po tom, čo firma poskytne garancie, že dostavba sa oproti súčasnosti nebude ešte viac predlžovať a predražovať. Slová ministra prišli po tom, čo Slovenské elektrárne oznámili, že čoskoro sa minú posledné peniaze určené na dostavbu mochoveckej atómky a hrozí, že robotníci budú musieť zo stavby odísť a dielo budú musieť opäť zakonzervovať. Priebežnú dohodu so štátom potvrdili aj elektrárne.
„Zatiaľ čo naďalej prebiehajú rokovania medzi akcionármi Slovenských elektrární o novom strategickom pláne a celkovej dohode na navýšení rozpočtu pre dostavbu tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce, obaja akcionári sa dohodli, že orgány spoločnosti budú schvaľovať naliehavé dodatky k zmluvám s hlavnými dodávateľmi. Toto rozhodnutie bolo prijaté s cieľom zabezpečiť pokračovanie najnaliehavejších dokončovacích prác v rámci projektu a zabrániť tak vážnym škodám pre spoločnosť,“ reagovala hovorkyňa elektrární Janka Burdová. Ešte v máji elektrárne upozornili, že „schválenie rozpočtu je nevyhnutnou podmienkou na pokračovanie prác na projekte, ktoré budú bez prijatia rýchleho rozhodnutia postupne zastavované“.
Elektrárne však neodpovedali na otázku denníka Pravda, o koľko sa dostavba nových blokov posunula. Podľa zdrojov priamo z elektrární sa totiž stavba posunula iba mierne a je preto otázne, či sa v súčasnosti deklarované zhruba dvojročné meškanie nebude zväčšovať.
Náklady sú už 3,8 miliardy
To môže byť jeden z dôvodov, prečo Slovenské elektrárne ovládané talianskym Enelom nechcú dať štátu garancie pod hrozbou sankcií, že by elektráreň postavili v deklarovanom termíne a s deklarovanými nákladmi. Pritom pôvodné plány zverejnené pri spúšťaní dostavby sa zmenili už viackrát. V čase spúšťania dostavby spoločnosť deklarovala, že tretí blok mochoveckej atómky začne vyrábať energiu koncom roka 2012. Štiepna reťazová reakcia vo štvrtom reaktore mala štartovať v súčasnosti. Už viac ako pred rokom však denník Pravda informoval, že pôvodné plány sa odkladajú o rok. Šéf talianskeho Enelu Fulvio Conti neskôr meškanie posunul o ďalší rok a jeho stanovisko oficiálne platí dodnes.
Elektrárne tvrdia, že medzi dôvodmi meškania je zvyšovanie bezpečnosti na základe skúseností z pohromy v atómke Tepco v japonskej Fukušime, ktorú poškodila vlna cunami. Následne uniklo do životného prostredia množstvo rádioaktívnych častíc. Mrak s nimi sa dostal aj nad Slovensko, podľa odborníkov však zdravie obyvateľov neohrozil.
Zvyšovanie bezpečnosti má byť aj dôvodom na navyšovanie deklarovaných nákladov. Akcionári totiž v minulosti odsúhlasili, že na dostavbu nového zdroja vynaložia necelé tri miliardy eur. V skutočnosti však nové bloky majú zhltnúť približne 3,8 miliardy. Prípadné zakonzervovanie staveniska a následné opätovné otvorenie po odsúhlasení plánov by však stálo ďalšie desiatky miliónov.
Sporné dividendy
S odďaľovaním spustenia nových blokov sa v minulosti spájalo aj posúvanie vyplácania dividend zo Slovenských elektrární. Viaceré vlády totiž tvrdili, že kým nebude atómka postavená, elektrárne nebudú vyplácať podiely na zisku. Vysokopostavený zdroj priamo z firmy však tvrdí, že to bolo iba politické gesto. V skutočnosti sa po kúpe 66-percentného podielu urobili zmeny v účtovníctve spoločnosti a podnik vykázal účtovnú stratu z minulých období na úrovni asi 86 miliárd korún, čo je v prepočte zhruba 2,9 miliardy eur. V roku 2011 sa táto strata znížila na približne 1,5 miliardy, pretože od roku 2006 stratu postupne likviduje práve z čistého zisku, ktorý by inak mohla vyplácať vo forme dividend. O tom, či boli účtovné zmeny vykonané správne, existujú pochybnosti dodnes, a to aj medzi odborníkmi z kruhov audítorov.
V Európe i za Atlantikom je rozostavaných viacero atómových elektrární, ktorých stavitelia zápasia s podobnými problémami ako Enel v Mochovciach. Leoš Tomíček, viceprezident spoločnosti Rusatom Overseas, dcérskej firmy ruského jadrového giganta Rosatom, tvrdí, že takéto problémy mohli vzniknúť z troch dôvodov. Ich stavitelia podľa neho buď majú problémy s peniazmi, nedostatok skúseností so stavbou, alebo nemajú dostatočný počet odborníkov. „Iba Čína a Rusko v súčasnosti dokážu stavať elektrárne bez meškania, lebo máme dostatok špecialistov, odborníkov a kapacít na stavby takýchto obrovských projektov,“ podotkol Tomíček nedávno v rozhovore pre denník Pravda.