A to aj napriek problémom so zamestnanosťou vo svojej krajine. Mladí nezamestnaní Nemci včera v Berlíne demonštrovali za viac práce. Čakali na to, aké riešenia im ponúkne kancelárka Angela Merkelová po stretnutí s lídrami viacerých krajín EÚ vrátane premiéra Roberta Fica.
Pri správach o nových investoroch či rozširovaní závodov Nemci v poslednom období dominujú. Na hornú Nitru len nedávno prišiel nový dodávateľ pre automobilky firma Carcoustics, ktorá dá v Novákoch prácu pre 200 ľudí. Ďalšia nemecká spoločnosť Dometic plánuje rozšíriť svoj závod vo Fiľakove a zamestnať 326 ľudí. Continental v Púchove sľúbil dať počas dvoch rokov prácu pre 600 ľudí a kapacity ďalej rozširuje aj bratislavský Volkswagen.
| Nemecké investície na Slovensku | |||
|---|---|---|---|
| počet firiem | počet zamestnancov | obrat v mld. eur | |
| 2009 | 301 | 89 000 | 15,3 |
| 2010 | 312 | 100 000 | 18,8 |
| 2011 | 313 | 106 000 | 21,1 |
Ešte v roku 2011 bol objem reálnych investícií z Rakúska pred Nemeckom. Situácia sa teraz otáča. „V priebehu rokov 2010 až 2013 sa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu podieľala na príchode 13 spoločností z Nemecka s potenciálom vytvoriť 3 461 nových pracovných miest, čo je najviac spomedzi investorov zo všetkých krajín,“ povedal hovorca agentúry Richard Dírer. Nemecké firmy dávajú na Slovensku prácu už pre vyše 100-tisíc ľudí.
Aktuálne investičná agentúra pracuje na šiestich možných investíciách z Nemecka, ktoré by mohli vytvoriť 1 018 pracovných miest. Ak by dané projekty vyšli, nové investície nemeckých firiem by spolu od roku 2010 presiahli pol miliardy eur.
Nemci by tak mohli na čele reálneho rebríčka priamych zahraničných investorov na Slovensku atakovať Rakúšanov. Ich vplyv totiž už nie je taký dynamický ako v minulosti. Naposledy napríklad rakúska Volksbank predala sieť pobočiek na Slovensku ruskej Sberbank. Pred Rakúskom a Nemeckom sú síce v štatistikách investorov na Slovensku ešte firmy z Holandska, ale to len z dôvodu, že podnikatelia z rôznych krajín radi pôsobia v tomto daňovom raji. Očakáva sa, že okrem Nemcov bude na Slovensku silnieť aj vplyv z Ruska. Naopak, niektorí investori končia. Napríklad talianski zamestnávatelia v oblasti textilného priemyslu sťahujú svoje závody do krajín s ešte lacnejšou pracovnou silou.
Vplyv investorov z Nemecka na Slovensku cítiť už dlhší čas. A to najmä v automobilovom priemysle či energetike. Aj keď v rámci energetiky sa znižuje vplyv nemeckého koncernu E.ON Ruhrgas, ktorý odstúpil podiel v SPP investorom z Česka. Silný dlhodobý vplyv zamestnávateľov z Nemecka však potvrdzujú aj štatistiky o pridelených investičných stimuloch. Za roky 2002 až 2013 dostalo stimuly spolu 135 investorov, ktorí sľúbili vytvoriť vyše 45-tisíc pracovných miest. Z toho celkovo 26 investorov bolo z Nemecka a vytvoriť mali takmer 8 600 pracovných pozícií.
„Spoločnosti z Nemecka predstavujú dlhodobo najvýznamnejších zahraničných investorov v SR. Ich investície sú pomerne stabilné. V posledných rokoch nemecké firmy ďalej investujú najmä do expanzií už existujúcich výrobných závodov,“ hovorí Dírer. Viac ako polovica pôvodom nemeckých firiem sídli v západnej časti Slovenska a ponúkajú často platy nad slovenským priemerom.
Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora odhaduje počet nemeckých firiem na Slovensku aj s ich dcérami spolu na vyše 450. Kým mnohí investori v čase krízy sťahujú svoje aktivity do domácich krajín, a to z ekonomických aj politických dôvodov, nemecké firmy ďalej expandujú. Na Slovensku napríklad od roku 2009 do roku 2011 zvýšili nemecké spoločnosti počet zamestnancov z 89 000 na 106 000.
Investorov vláda láka aj na investičné stimuly. Firmy môžu po splnení podmienok čerpať daňové úľavy. Analytici nie sú jednotní v tom, či by sa radšej mali plošne znížiť dane, alebo treba na nižšie dane lákať skôr vybraných investorov, ktorí by inak odišli do inej krajiny. Politici aj analytici sa však zhodujú v tom, že ak už lákať na stimuly investorov, tak by malo ísť o odvetvia s vyššou pridanou hodnotou.
„Slovensko v rámci kompetitívneho získavania zahraničných investorov v rámci regiónu ponúkalo hlavne nízku cenu práce, vysoký pracovný výkon, dobre vzdelanie, nízke zdanenie korporácií, daňové úľavy a nezdaňovanie dividend. Trend nízkej ceny práce udržateľný nie je, pretože ak máme záujem o rast Slovenska a dosahovanie životnej úrovne Západu, bude potrebné zvyšovať aj mzdy obyvateľstva, vďaka ktorým budú môcť prebiehať ďalšie investície a rast,“ hovorí šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.