Slováci utápajú v sivej ekonomike 11 miliárd eur

Kým v roku 2008 sa stratilo v domácej ekonomike z dôvodu obchádzania daňových zákonov približne 10 miliárd eur, tento rok by to malo byť až 11 miliárd eur, čo predstavuje 15 percent hrubého domáceho produktu krajiny. O vyčíslenie sivej ekonomiky v Európe sa pokúsil ekonomický expert na sivú ekonomiku, profesor rakúskej Univerzity Johannesa Keplera Friedrich Schneider a konzultanti z americkej spoločnosti A. T. Kearney.

Pod novodobý trend obchádzania platenia daní sa čoraz viac podpisuje najmä vysoká miera nezamestnanosti, takisto práca načierno a platby bez účtovných dokladov. Celé dve tretiny sivej ekonomiky v Európe predstavuje práca bez platnej pracovnej zmluvy, zvyšnú jednu tretinu tvoria platby v hotovosti bez vystaveného dokladu. Celkový objem sivej ekonomiky v Európe sa momentálne pohybuje na úrovni približne dvoch biliónov eur, teda 18,5 percenta európskeho hrubého domáceho produktu (HDP).

„Problémom je, že mnohé metódy práce načierno sú dnes veľmi ťažko odhaliteľné,“ komentuje výsledky štúdie analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. „Nakoľko vyžadujú aktívnu a dobrovoľnú participáciu zamestnanca aj zamestnávateľa, prípadné odhalenie zväčša nie je v záujme ani jednej zo strán. Pri drobných, jednorazových či len veľmi krátkodobých činnostiach môže byť navyše len veľmi ťažko dokázateľné, že nejaká práca bola vôbec vykonaná,“ dodáva Púchly. Ekonómovia takisto poukazujú na vysoké daňové zaťaženie, ktoré k vzniku a nárastu daňových únikov prispievajú.

Profesor Schneider tvrdí, že jedným z riešení je väčšie využívanie bezhotovostného styku. Podľa štúdie by zvýšenie platieb elektronickou formou o desať percent mohlo znížiť podiel sivej ekonomiky v Európe až o 200 miliárd eur ročne. Práve práca načierno a vyplácanie mimo účtovnej evidencie sú prepojené na platbu v hotovosti. Napríklad Veľká Británia, ktorá výrazne uprednostňuje elektronické platby, má zároveň jeden z najmenších podielov sivej ekonomiky na celkovom HDP krajiny (na úrovni 9,7 percenta v roku 2013). Oproti tomu Bulharsko má vyše 31-percentný podiel sivej ekonomiky.

V súčasnosti si aj legálne podnikajúce daňové subjekty z času na čas „optimalizujú“ svoju daňovú povinnosť vystavením fiktívnych faktúr. Pokiaľ sa úhrada týchto faktúr uskutočňuje bezhotovostne, daňový úrad má k dispozícii prehľad o aktivitách podnikateľov a lepšie vie koncentrovať svoju pozornosť na podozrivé operácie.

Medzi najrizikovejšie sektory, kde sa vyplácajú väčšie sumy peňazí „na ruku“, patrí stavebníctvo, maloobchod, výroba, cestovný ruch a doprava. Mnohé krajiny prijali v tejto súvislosti opatrenia, ktoré majú podobnému nelegálnemu vystavovaniu faktúr zabrániť. Napríklad v Taliansku ešte pred troma rokmi zaviedli limit na platbu v hotovosti vo výške 12¤500 eur, v budúcom roku krajina plánuje znížiť horný limit iba na 300 eur, a to jednak medzi fyzickými, ako aj právnickými osobami. Nemecko má napríklad horný limit 1¤500 eur už tretí rok.

Na Slovensku platí od začiatku tohto roka hranica 5¤000 eur pre fyzické osoby a 15¤000 tisíc eur pre právnické osoby. Rezort financií pritom upozorňuje, že ak sa nepoužije bezhotovostná platba, hrozí pokuta. Ak niekto zaplatí napríklad za stavebný materiál v obchode viac ako 5¤000 eur na ruku, štát mu môže vyrubiť až 10–tisícovú pokutu. Podnikateľom za nedodržanie pravidiel hrozí až 15–tisícová sankcia.