Reformy namiesto škrtov

Úsporné balíky prichádzajú na Slovensko už príliš často. Ľudia si museli uťahovať opasky v roku 2011, následne prišiel tohtoročný balík a na rok 2014 sa pripravujú ďalšie úsporné opatrenia, aj keď v menšom rozsahu a zamerané skôr na bohatších ľudí.

25.06.2013 04:00
Graf, ekonomika, rast Foto:
Ilustračné foto
debata (42)

Na stôl sa medzi analytikmi aj politikmi v celej Európe dostáva čoraz častejšie otázka, či rýchle škrty majú význam. Najmä keď sa znižovanie deficitu nerieši reformami, ale jednorazovými opatreniami, ktoré potom treba rok čo rok opakovať.

Na Slovensku ide vláda tento rok znížiť deficit verejných financií z minuloročných 4,3 percenta na 2,9 percenta výkonu ekonomiky, pričom jednorazové opatrenia majú byť najmenej 0,8 percenta. Odkladať investície sa nedá dlhodobo a takéto škrty navyše brzdia hospodársky rast. Riešením sú podľa ekonómov namiesto klasických úsporných balíkov reformy, ktoré by zvýšili efektívnosť využívania verejných financií.

„Akýkoľvek úsporný balík nie je riešením. Slovensko, rovnako ako ostatné krajiny strednej Európy musia zrealizovať štrukturálne zmeny dôchodkového, zdravotného a sociálneho systému. Bez týchto krokov budú nasledovať ďalšie úsporné balíky, až sa z toho všetci ubalíkujeme,“ komentuje situáciu hlavný investičný stratég Generali PPF Invest Michal Valentík.

Ekonómovia vláde odporúčajú, aby sa zamerala v ďalších rokoch už len na reformy. „Plošné škrty či zmrazovanie platov z dlhodobejšieho hľadiska nič neriešia. Cieľom konsolidácie by nemali byť pokusy o obmedzenie množstva zdrojov pre verejnú správu. Aktuálny rozsah výdavkov je len logickým dôsledkom rozsiahlej agendy, ktorú má štátna správa vo svojej kompetencii,“ komentuje situáciu analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Podľa neho je nevyhnutné, aby sa štát vzdal celých častí svojej agendy v prospech súkromného sektora.

Existujú však príklady krajín, ktoré aj napriek rýchlym a razantným škrtom teraz rastú. Lotyšsko v priebehu jedného roka zrazilo vládne výdavky takmer o desať percentuálnych bodov v pomere k HDP, prepustilo 30 percent úradníkov, zrušilo polovicu štátnych úradov a zredukovalo platy verejných zamestnancov o 26 percent. Krajina sa za dva roky vrátila k rastu na úrovni 5,7 percenta. „Škrty by určite išlo rozložiť do dlhšieho obdobia a boli by sociálne prívetivejšie. Niekedy je ale škoda nevyužiť krízu. Lotyšsko dalo svoju ekonomiku do poriadku v rekordnom čase, keď bolo pod stresom a bola celospoločenská ochota zarezať do živého a utiahnuť si opasky,“ tvrdí analytik Best Buy Investments Ján Kaška.

Lídri európskej dvadsaťsedmičky by mali o zmenách v úsporných opatreniach vlád hovoriť tento týždeň vo štvrtok na summite v Bruseli. Napriek tomu, že viaceré štáty eurozóny ustúpili z naplánovanej konsolidácie, na Slovensku vláda plánuje znížiť deficit nielen tento rok, ale aj na budúci, a to na úroveň 2,6 percenta HDP. Kabinet musí plniť záväzky z dlhovej brzdy, ktorá bola cez ústavný zákon prijatá minulou vládou. Cieľom je znižovať deficit a postupne okresávať aj dlh, ktorý necháme pre budúce generácie.

Podľa rozpočtu verejnej správy na budúci rok treba nájsť dodatočných 566 miliónov eur. Vláda už avizovala, že dodatočné zdroje chce nájsť v budúcich rokoch vďaka vyšším majetkovým daniam pre bohatších a zvýšiť sa má adresnosť sociálnych dávok. Šetriť chce štát aj na sebe prostredníctvom už schválenej reformy verejnej správy.

Rizikom ďalšej konsolidácie stále zostáva vývoj situácie v eurozóne. „Pri malej a otvorenej ekonomike sa riziká odvíjajú predovšetkým od vývoja vonkajšieho prostredia. Ak by sa v ekonomike eurozóny ďalej prehlbovala recesia a negatívny vývoj by sa čoraz viac dotýkal hlavných krajín eurozóny – našich najvýznamnejších obchodných partnerov, ekonomika Slovenska by to výrazne pocítila,“ povedal hovorca ministerstva financií Radko Kuruc. Slovensko má v rukách spôsob, ako šetriť, ale koľko bude treba najbližšie roky do štátnej kasy naliať, závisí najmä od ďalšieho vývoja situácie v najväčších európskych krajinách.

42 debata chyba