Špargľa chutí viac Nemcom ako Slovákom

Špargľa, lahodná pochúťka, za ktorou blaznejú labužníci v nemecky hovoriacich krajinách, prišla k svojim milovníkom tohto roku neskôr o celé dva týždne. Postarala sa o to studená jar. Vyše dvadsaťstupňové denné teploty však čarovne skrátili rastové manko z marca. Na trhu je už nielen špargľa, ale aj jahody zo Záhoria.

19.05.2013 13:21
Špargľa Foto:
Ilustračné foto
debata (13)

Slováci nie sú ako Nemci, Rakúšania či Švajčiari, ktorí si jarné stolovanie nevedia predstaviť bez špargle. Špargľu, hoci má celý rad pozitívnych účinkov na zdravie, zaraďujú na svoj jedálny lístok poskromne. Poznajú ju zväčša na Záhorí, kde pred dvadsiatimi rokmi v réžii nemeckého a rakúskeho kapitálu spoločnosť Asparagus obnovila pestovanie špargle.

„Väčšinu úrody vyvážame pod značkou Donauspargel do Nemecka, Rakúska a Švajčiarska,“ hovorí konateľ spoločnosti Asparagus Milan Fabuš. Celých 80 percent produkcie smeruje na export, len jedna pätina sa predá na Slovensku a v Českej republike. Na jednej i druhej strane Moravy si na dlhé biele výhonky špargle spotrebitelia ešte stále len zvykajú.

Jej rozšíreniu by zrejme prospela väčšia osveta. Špargľa pomáha chorým na ľadviny, reumatikom, cukrovkárom, uľaví poškodenej chrbtici. A možno isté spektrum spotrebiteľov presvedčí špargľa tým, že sa oddávna považuje za afrodiziakum. Na Záhorí ju volajú prírodnou viagrou – nevedno, či pre jej účinky, alebo skôr pre vzhľad bielych tyčiniek s vyzývavou hlavičkou.

Ak niečo prinieslo pestovanie špargle Záhoriu, tak to bolo vytvorenie desiatok pracovných príležitostí. Spoločnosť Asparagus v sezóne zamestnáva okolo dvesto ľudí, mimo nej necelú stovku. V čase, keď sa práca čoraz viac cení, je aj nie je ľahká práca zberačov na špargľovom poli či na pozberových linkách vítanou.

Asparagus, ktorý na Slovensku zapustil korene, však narazil na problém. Je ním využívanie závlahovej vody. Od roku 2007 mala firmu zmluvu so štátnym podnikom Hydromeliorácie, podľa ktorej platila za hektár zavlažovanej plochy symbolickú korunu. Táto zmluva prišla v čase, keď využívanie závlah bolo minimálne a čerpacie stanice sa rozkrádali ako na bežiacom páse.

V januári 2013 však zmluva vypršala a nové vedenie Hydromeliorácií, ktoré sa usiluje obnoviť zavlažovací systém, považuje vodu za tovar, v ktorom je zakomponovaná energia i ľudská práca. Od užívateľov teraz požaduje platbu päť centov za každý kubík závlahovej vody. To sa Asparagusu, ktorý zápasí s konkurenciou na exportných trhoch, platiť nechce. Milan Fabuš hovorí, že štát ide na agropodnikateľov zhurta, keď musia platiť odvody aj za dohodárov.

Riaditeľ štátneho podniku Hydromeliorácie Róbert Reis však odpovedá, že zadarmo sa sústava závlah vybudovaná štátom obnoviť nedá. Alebo Asparagus, pristúpi na nové podmienky, alebo uzavrú zmluvu s novým nájomcom.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba