Napríklad v meste Handlová nesvieti od decembra každá druhá lampa, k šetreniu na osvetlení pristúpil aj Trenčín, ktorý odstavil viac ako dvesto verejných lámp. Obyvatelia miest sa sťažujú, že vo večerných hodinách pribúda výtržností a boja sa slobodne prechádzať sídliskami.
„Človek sa už bojí chodiť pomedzi tie činžiaky, keďže svieti každá druhá lampa. Každý sa obáva, čo a kto naňho vylezie spoza kra alebo kedy niekam spadne, lebo nevidím na meter dopredu, keď idem na nočnú do práce,“ sťažuje sa Mária Bugárová z Handlovej. Náčelník tamojšej mestskej polície Milan Pepich však tvrdí, že kriminalita v meste za posledné obdobie nestúpla.
„Nezaznamenali sme žiaden nárast prepadnutí či poškodzovania cudzieho majetku za posledné mesiace. Policajné zložky prešli niekoľkokrát mesto a posúdili, kde by bolo vhodné lampy obnoviť, konali sme tak aj na podnety občanov,“ hovorí Pepich.
Bez lámp, ale s eurami na účte
Trenčín od decembra minulého roka skúšobne vypol približne dvesto verejných lámp. Mesto prestalo osvetľovať nielen historické budovy, ale aj tamojšiu hrádzu a uličky v parku. Na námestí tento rok nebude striekať fontána, v zime deti prišli o tradičné klzisko v centre mesta. V tomto roku chce samospráva ušetriť len na osvetlení viac ako 20-tisíc eur. Približne 40-tisíc eur plánujú ušetriť na kosení a výruboch.
„Šetríme vo všetkých oblastiach poskytovaných služieb a činností financovaných z rozpočtu mesta, aby sme mohli splácať záväzky z minulých rokov. Splátky záväzkov tvoria stále podstatnú časť našich výdavkov, stále sme odkázaní aj na predaj majetku mesta,“ povedala hovorkyňa Trenčína Erika Ságová.
Šetria aj na mestskej polícii
Napríklad starosta obce Motyčky v okrese Banská Bystrica Maroš Lacko, ktorý pri úsporách siahol ako prvé na šetrenie elektrickou energiou, tvrdí, že problémy s financiami obce sa len začali. Výdavky obce neustále narastajú, keďže ešte stále je potrebné dočisťovať a opravovať miestnu komunikáciu po dlhej zime. Podobne ako iné menšie obce aj táto plánuje v tomto roku obmedziť kultúrne podujatia, ktoré majú v dedine dlhoročnú tradíciu.
„Táto zima nás poriadne finančne zaťažila a zrejme ju budeme pociťovať počas celého roku. Bude veľmi ťažké sa s týmto stavom vysporiadať,“ povedal Lacko. Obec zrejme bude musieť pristúpiť k zvyšovaniu miestnych daní. Napríklad v Poprade stopli viacero športových a kultúrnych podujatí, v tomto roku sa nepustia do väčších investičných projektov. Bokom zostanú aj prípadné opravy či rekonštrukcie budov.
„Šetrili sme na prevádzke úradu, nákupe kancelárskeho materiálu, zrušili sa školenia, obmedzili služobné cesty, zrušil plánovaný nákup motorových vozidiel. V druhej vlne sa výrazne znížil aj počet zamestnancov úradu a mestskej polície,“ sumarizuje zase hovorca Martina Jozef Petráš.
Úspory na prahu únosnosti
Samosprávy na tento rok vláde prisľúbili, že ušetria spolu približne 427 miliónov eur, čo je takmer polovica všetkých výdavkových úspor v rozpočte.
„Hotovostné šetrenie by nemalo prekročiť prah únosnosti a ohrozenia reálnych potrieb občanov miest a obcí. Kvalita a rozsah verejných služieb, ktoré sú vykonávané mestami a obcami, miera modernizácie, rekonštrukcie majetku a čerpanie fondov EÚ sú a zostanú prioritou miestnej územnej samosprávy. Viac by sme mali možno v celej verejnej správe hovoriť o optimalizácii nákladov,“ tvrdí výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Jozef Turčány. S tým súhlasí aj mesto Myjava, ústami jej hovorcu Marka Hrina však tvrdí, že všetko ukážu až najbližšie mesiace.
„Výnos dane s príjmov FO za prvý štvrťrok tohto roku je primeraný, ale v súčasnom období sa nedá hodnotiť v nadväznosti na celoročný rozpočet. Zo skúseností vieme, že najväčší výpadok výnosu dane z príjmov FO pre samosprávu je v mesiacoch máj a hlavne jún,“ tvrdí Hrin. To sa môže ukázať ako Achillova päta viacerých samospráv.