Zoberte viac svojim superboháčom, radia štátom v kríze ekonómovia

Bohatí majú viac prispievať na záchranu eurozóny, tvrdia niektorí ekonómovia citovaní nedeľňajším vydaním nemeckého magazínu Der Spiegel.

14.04.2013 14:26
Mzda, plat, euro, peniaze Foto:
Ilustračné foto
debata (60)

Diskusiu o tom, kto má platiť dlhy v eurozóne, nedávno znovu rozvírila nedávna štúdia Európskej centrálnej banky (ECB). Z nej vyplynulo, že domácnosti v Nemecku, ktoré je hlavným ručiteľom za pomoc zadlženým krajinám, sú v priemere mnohonásobne chudobnejšie ako v štátoch krízou postihnutej južnej Európy.

Väčší podiel bohatých na riešení ekonomických problémov v krajinách ako Cyprus alebo Grécko požaduje napríklad nemecký ekonóm Peter Bofinger. „Bohatí by tam museli napríklad počas desiatich rokov odovzdať časť svojho majetku,“ navrhuje. Za vzor dáva prístup Nemcov po druhej svetovej vojne, ktorí v rámci takzvaného vyrovnania dlhov uvalili na majetnejšich obyvateľov vyššie odvody na obdobie 30 rokov.

Tento postup považuje Bofinger za vhodnejší, než aby náklady za záchranu štátu niesli drobní sporitelia, ako sa to stalo naposledy na Cypre. „Šikovní boháči z južnej Európy vždy dostanú svoje peniaze do bánk na severe Európy a zabránia tak prístupu k nim,“ doplnil.

Rovnaký názor má podľa Spiegelu aj bruselský ekonóm Guntram Wolff. „Bez zvýšenia výdavkov a zavedenia nových daní sa väčšine krízou postihnutých krajín obrat nepodarí,“ usudzuje. „Záchrana eura by bola dovedená do absurdna, keby nakoniec porovnateľne chudobnejšia priemerná nemecká domácnosť mala chrániť gréckych superboháčov pred vyššími daňami,“ dodal.

Väčšie zapojenie bohatých obyvateľov do hospodárskej obnovy Grécka by uvítali aj tamojší ekonómovia ako Lois Labrianidis z univerzity v Solúne. „Veľký problém je neplatenie daní a ukrývanie peňazí do zahraničia. A tým nemyslím majiteľov trafík, ktorí nedávajú účtenky za krabičku cigariet,“ uviedol. Labrianidis však chýba politickú vôľu a niektoré opatrenia ako vytvorenie registra majetku. „Nevidím žiadnu politickú vôľu rozbehnúť poľovačku na peniaze,“ poznamenal.

Podľa štúdie ECB disponuje v priemere nemecká domácnosť majetkom 195 000 eur, čo je o takmer 100 000 eur menej ako španielska a viac ako trikrát menej ako cyperská. Tento rozdiel je ešte výraznejší pri porovnaní mediánu (strednej hodnoty) majetku domácností. V Nemecku je to 51 400 eur, a skončilo tak na poslednom mieste v celom 17-člennom menovom bloku. Dôvodom je podľa ECB skutočnosť, že Nemci na rozdiel od ostatných Európanov vlastnia málo nehnuteľností a väčšinou bývajú v prenájme.

60 debata chyba