Aby sa Cyprus vyhol bankrotu, bude potrebovať až 23 miliárd eur namiesto 17 miliárd eur a Brusel trvá na tom, že šesťmiliardový rozdiel zaplatia sami Cyperčania. Trojka veriteľov už Nikózii stihla aj nadiktovať, kde má chýbajúce peniaze zohnať.
Z uniknutých dokumentov, ktoré zverejnil denník Financial Times, vyplýva, že Cyprus dostane 10-miliardovú pomoc z eurovalu až po tom, ako sám prispeje 13 miliardami eur. Takmer 11 miliárd z tejto sumy má pochádzať z mimoriadneho zdanenia bankových vkladov nad stotisíc eur. Nie je preto vylúčené, že zámožní klienti Laiki Bank prídu prakticky o všetko, čo mali na účte. Väčšina majiteľov týchto účtov pochádza z Ruska, Ukrajiny a ďalších postsovietskych krajín.
K účtu za záchranu prispejú aj bežní Cyperčania, a to najmä cez vyššie dane a nižšie dôchodky. Cyperská centrálna banka prispeje predajom zlatých rezerv a vláda bude musieť privatizovať štátne podniky.
Nárast sumy potrebnej na záchranu Cypru o celých šesť miliárd eur, čo je tretina celej ekonomiky ostrova, Brusel vysvetľuje horšou ako očakávanou ekonomickou situáciou krajiny. „Už len suma navýšenia záchranného balíka ilustruje, akým veľkým problémom musí Cyprus čeliť,“ povedal pre agentúru AP analytik Jonathan Loynes z Capital Economics.
Niektorí ekonómovia už teraz pochybujú, či Cyprus takúto záťaž zvládne. Oficiálne prognózy hovoria o tom, že cyperská ekonomika sa tento rok scvrkne o 8,7 percenta a budúci rok o ďalších 3,9 percenta. Celý záchranný plán však zahŕňa mnohé riziká. Napríklad počíta s tým, že privatizáciou štát získa až 1,3 miliardy eur. Preto mnohí analytici predpovedajú krajine prudký rast nezamestnanosti, ďalšie nesplácané úvery, krach firiem a enormný tlak na verejné financie a sociálny systém.
Na porovnanie: v Grécku sa účet za záchranu vyšplhal na 240 miliárd eur a krajina je v recesii už piaty rok. Nezamestnanosť v januári dosiahla rekordných 27-percent a medzi mladými do 25 rokov sa blíži k 60-percentám.