Občania si v čase finančnej núdze často až po podpísaní úverovej zmluvy od nebanky uvedomia, že pristali na vysoké úroky a neprimerané podmienky, pri ktorých môžu veľmi rýchlo prísť o úverom založený byt či dom.
Situácia má podobné znaky, aké spôsobil pád nebankových subjektov pred jedenástimi rokmi. Kým pred rokmi až 300-tisíc ľudí prišlo často o celoživotné úspory pri vkladoch, teraz doplácajú stratou majetku zase pri úveroch. Úvery od nebánk prispievajú k tomu, že exekúcie podľa štatistík trápia v priemere každého piateho Slováka.
O tom, že nebankové spoločnosti napredujú, svedčí to, že vlani do reklamy investovali až 4,7 milióna eur. „To je približne trikrát väčšia suma ako v roku 2010,“ povedala Jana Tibenská z firmy TNS Slovakia, ktorá sa zaoberá prieskumom trhov. Záväzky ľudí voči nebankám podľa údajov NBS vlani vzrástli o takmer 66 miliónov eur.
Deje sa tak napriek tomu, že vláda už prikázala nebankám, aby ľudí informovali o všetkých podstatných náležitostiach úveru a celkových nákladoch. Podľa odborníkov by mal štát úplne zakázať úžernícky vysoké úroky a tiež zamedziť a viac sankcionovať praktiky, keď pri nezaplatení pár splátok úveru je splatný celý záväzok ručený napríklad bytom.
Kým ročný obrat nebankoviek je v miliónoch, možné pokuty za porušenie zákona siahajú k tisícom eur. „Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch možno uložiť pokutu do 70-tisíc eur a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 140-tisíc eur,“ povedala Danuša Krkošová, hovorkyňa Slovenskej obchodnej inšpekcie. Za zistené porušenia zákona doteraz nebola zrušená žiadna nebanková spoločnosť.
Štát ľudí zase varuje
Štát ľudí podobne ako v minulosti varuje, aby si pri úveroch od nebankoviek dávali pozor. „Rozhodnutie, či ponúkaný spotrebiteľský úver je pre spotrebiteľa vhodný a či bude schopný splácať ho riadne a včas, je plne na spotrebiteľovi,“ povedal hovorca ministerstva financií Radko Kuruc. Vláda zabezpečila, aby mali ľudia dostatok informácií. „Zákon zabezpečuje, že pred uzavretím zmluvy musí byť spotrebiteľ náležite informovaný o všetkých podstatných vlastnostiach spotrebiteľského úveru, ako aj o celkových nákladoch na spotrebiteľský úver,“ dodal Kuruc.
Pred praktikami nebánk pred ich krachom v minulosti vkladateľov varovala vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová. Tá vyzýva na obozretnosť aj teraz a navyše navrhuje aj konkrétne opatrenia, ktoré by štát mal prijať, aby ľudí ochránil.
„Ľudia by si skutočne mali uvedomiť, za aké úroky si požičiavajú. Druhá vec je, že na lepšiu ochranu spotrebiteľov by sa presným definovaním úžery mohli príliš vysoké úroky zakázať,“ hovorí teraz Schmögnerová. Takto s úžerníckymi nebankovkami zatočili napríklad v Belgicku či vo Švajčiarsku, kde štát stanovil maximálnu výšku úrokov pri spotrebných úveroch.
Úrok vyše 2 milióny percent ročne
Teraz sú úroky často až neuveriteľne vysoké. Napríklad na internetovej stránke jednej spoločnosti môžu ľudia nájsť prehľadnú tabuľku, v ktorej je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 2 360 357 percent. Spomínaný úrok platí pre úver vo výške 25 eur splatný do piatich dní. „Tento ukazovateľ je prepočítaný na rok, aby si ľudia vedeli porovnať našu ponuku s inými spoločnosťami. Po prepočítaní na deň už úroky vychádzajú len na úrovni pár percent,“ opisuje Martina Kruláková zo spoločnosti poskytujúcej SMS pôžičky.
Konkrétne, ak si klient požičia dvadsať eur, za päť dní musí spoločnosti vrátiť 28,69 eura. Nebankovka si tiež účtuje úroky vo výške dvoch percent za každý deň neskoršieho vrátenia úveru. V prípade ročného meškania so splatením spomínanej pôžičky vo výške 25 eur by tak klient nebankovému subjektu musel okrem úrokov vo výške 3,69 eura zaplatiť aj ďalších 182 eur.
Možná strata bytu
Ak ľudia úver od nebanky nesplácajú, môžu na to doplatiť nielen stratou majetku, ale aj cez trestnoprávnu dohru. Finančné subjekty totiž pri žalobách na ľudí za úverový podvod argumentujú, že klienti s nimi zmluvu podpísali dobrovoľne, navyše boli upozornení na všetky podmienky splácania úveru.
„Stále sa tiež stretávame s prípadmi, keď sa nebankové subjekty pre nesplatenie pár splátok snažia ľudí obrať o strechu nad hlavou,“ povedal právnik Ambróz Motyka, zastupujúci Združenie na ochranu občana spotrebiteľa. Ide o jedno z mnohých občianskych združení, ktoré na súdoch bezplatne zastupuje ľudí v sporoch s nebankovkami.
Nebankovky sa k majetku ľudí dostávajú tak, že si nesplácanie úveru zmluvne poistia záložným právom na nehnuteľnosť klienta. „Záložné právo je pomerne obvyklým zabezpečovacím inštitútom, je však dôležité, aby sa voči spotrebiteľom nevykonávalo neprimerane, napríklad v hrubom rozpore medzi veľkosťou pohľadávky a hodnotou predmetu zabezpečenia,“ povedal Milan Budjač z ministerstva spravodlivosti. Pôžička sto eur by teda nemala byť istená domom. „Súd je povinný z úradnej povinnosti zneplatniť takú zmluvnú podmienku, ktorá je pre spotrebiteľa poškodzujúca a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,“ ubezpečil Budjač.
Všetky nebanky nie sú zlé
Ľudia s dobrým právnikom tak často zastavia exekúciu vlastného domu zo strany nebankovky. Nie vždy však súdy rozhodujú v prospech klientov nebankoviek. „Každé súdne konanie je osobitné, súd vychádza z konkrétneho skutkového stavu a vo svetle toho posudzuje neprimerané zmluvné podmienky,“ uviedol Budjač.
Samotné finančné inštitúcie ľuďom radia dobre zvážiť, čím plánujú ručiť za splácanie úveru. „Je dôležité, aby spotrebiteľ takéto rozhodnutie dôsledne zvážil, prípadne sa poradil s právnikom, skôr ako podpíše záložnú zmluvu,“ povedal Juraj Mahut, výkonný tajomník Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Ten upozorňuje, že na trhu existujú aj nebankovky, ktoré výškou úroku konkurujú aj spotrebným úverom od bánk. „Niektoré produkty poskytovateľov spotrebiteľských úverov majú rovnaké ceny ako v bankách, prípadne pri iných produktoch vernostné zľavy môžu ponúknuť spotrebiteľovi takmer porovnateľnú cenu ako v banke,“ dodal Mahut.
Pozor na rozhodcovský súd
Medzi najnovšie finty v prípade nepoctivých nebankoviek patrí využívanie rozhodcovských súdov. Tie skúmajú len formálne plnenie zmluvy, a tak v prípade omeškania so splátkou rozhodnú v prospech nebankovky. Ak sa nespokojný klient do tridsiatich dní nebráni žalobou na štátnom súde, rozhodnutie rozhodcovského súdu sa už nedá zrušiť. Exekúcie pre ľudí síce štátne súdy zväčša zastavujú, nebankové spoločnosti na to však už reagovali hromadnou žalobou na štát pre porušenie svojich podnikateľských práv.
Ďalším trikom využívajúcim nízku finančnú gramotnosť ľudí je poskytnutie revolvingového úveru. Klient tak po splatení pôžičky tisíc eur automaticky dostane ďalší úver. Veľa ľudí, ktorí už ďalšiu pôžičku nepotrebujú, si myslí, že ďalšie peniaze stačí obratom vrátiť bez zaplatenia úrokov. Opak je však pravda a nebankovka si v takomto prípade môže účtovať navyše aj sankcie za nesplatenie úrokov.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Chabá ochrana. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.