Slovinsko podľa neho zatiaľ nepotrebuje zahraničnú finančnú pomoc, vláda však musí urýchlene podporiť svoj bankový sektor. Eurozóna sa minulý mesiac dohodla s Cyprom na krízovom úverovom programe v celkovom objeme 10 mld. eur. Súčasťou dohody sú vynútene straty, s ktorými sa budú musieť zmieriť veľkí vkladatelia cyperských bánk. Pôvodná verzia dohody, ktorú však zamietol cyperský parlament, počítala aj s mimoriadnym zdanením poistených vkladov pod 100 tis. eur.
„Myslím, že sa stala veľmi veľká chyba,“ povedal Arhar, ktorý v minulosti pôsobil ako guvernér slovinskej centrálnej banky. „Na jednej strane chceme vytvoriť bankovú úniu… s garanciou vkladov do 100 tisíc eur, no na druhej strane to odmietnu tí istí ľudia v prípade jednej malej krajiny, hoci s veľkým bankovým sektorom,“ dodal šéf bankovej asociácie.
Banky v Slovinsku majú v portfóliách nesplácané úvery v celkovom objeme sedem miliárd eur, teda vo výške 20 % hrubého domáceho produktu (HDP). To neustále podporuje špekulácie o tom, že Slovinsko by mohlo nasledovať niektoré krajiny eurozóny a požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc. Slovinské vláda plánuje do septembra tohto roku vytvoriť takzvanú zlú banku, ktorá má prevziať od úverových ústavov zlé aktíva a umožniť ich privatizáciu.