Vyplýva to z údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat, podľa ktorého je naďalej s prehľadom najbohatším regiónom stred Londýna.
V roku 2010 v Bratislavskom kraji dosahoval hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa 176 percent priemeru EÚ, čo Bratislavu umiestnilo na siedme miesto. V roku 2009 bola na piatom mieste. Praha v susednom Česku bola v roku 2010 ôsma so 172 percentami priemeru EÚ a rok predtým bola siedma so 175 percentami.
Výška HDP v roku 2010 (v PPS, EU 27=100) | |
---|---|
celé Slovensko | 73 |
Bratislavský kraj | 176 |
Západné Slovensko | 68 |
Stredné Slovensko | 59 |
Východné Slovensko | 49 |
PPS – Štandardná kúpna sila, vyrátaná z porovnateľného spotrebného koša | |
Zdroj: Eurostat |
Najbohatším únijným regiónom bol aj v roku 2010 vnútorný Londýn, kde HDP na obyvateľa dosahoval 328 percent únijného priemeru. Za ním nasleduje Luxemburg (266 percent), Brusel (223), Hamburg (203) a parížsky kraj Ile de France (180 percent). Za Bratislavou i Prahou je na deviatom mieste Štokholm (168 percent) a na desiatom Viedeň (165).
V roku 2010 malo HDP nad 125 percentami únijného priemeru 41 regiónov. Najviac ich je v Nemecku (osem), Holandsku a Rakúsku (po piatich), Belgicku (štyri), Španielsku, Taliansku a Británii (po troch).
Naopak, oblastí, kde HDP na obyvateľa je pod 75 percentami priemeru EÚ, je 68, teda asi štvrtina všetkých únijných regiónov. Pätnásť ich je v Poľsku, sedem v Česku, Grécku a Rumunsku, šesť v Maďarsku a po piatich v Bulharsku a Taliansku.
V dvadsiatke najchudobnejších regiónov je šesť rumunských, päť bulharských a poľských a štyri maďarské regióny. Úplne najchudobnejší je v Bulharsku, kde je oblasť Severozapaden na 26 percentách priemeru EÚ. Pod úrovňou 30 percent priemeru HDP sú tri bulharské regióny a jeden rumunský.
Pozíciu hlavných miest ale podľa Eurostatu môžu do značnej miery ovplyvňovať ľudia, ktoré do nich dochádzajú za prácou. „Bohatstvo“ hlavných miest je tak v štatistike vyššie ako v skutočnosti, kým regióny okolo hlavných miest sú v štatistike podcenené.