Zhodli sa na tom niektorí experti oslovení ČTK, podľa ktorých by Cyprus mohli v tomto smere nahradiť Holandsko či Malta.
„Je otázkou, aký vplyv bude mať strata dôvery. Je pravdepodobné, že časť podnikateľov namiesto Cypru využije Maltu, Veľkú Britániu alebo Holandsko. Na špekulácie je však zatiaľ príliš skoro, pretože nie je známa konkrétna podoba zákona,“ uviedol obchodný riaditeľ spoločnosti Akont Trust Company Michal Friedberger.
„Situácia na Cypre je aktuálne veľmi neprehľadná, a tak možno predpokladať, že záujem podnikateľov o presun materskej spoločnosti na Cyprus sa zabrzdí, či na niekoľko mesiacov dokonca zastaví,“ povedala analytička ČEKIA Petra Štěpánová. Podnikatelia tak budú hľadať alternatívy v rámci EÚ. Na výslnie by sa mohlo vrátiť Holandsko, záujem by sa mohol zvýšiť aj o Maltu.
Takéto (daňové) kroky mávajú negatívny vplyv na zahraničné investície a prílev kapitálu, uviedol Filip Reinosa zo Smart Companies. Na druhej strane ide podľa neho o jednorazové opatrenie. „Najmä s ohľadom na budúcnosť dokážu skúsení ekonomickí poradcovia nájsť v rámci medzinárodného transakčného poradenstva dostatok nástrojov na ich zmiernenie,“ podotkol.
Cyprus podľa Friedbergra si poškodil svoju povesť stabilnej krajiny priateľskej k podnikateľskému prostrediu, možno vraj teda očakávať odliv kapitálu. Teraz sú zmrazené všetky účty v cyperských bankách. To zatiaľ nemá zásadný vplyv, pretože v pondelok je na Cypre štátny sviatok.
„Je možné, že vplyv bude takmer nulový, ak bude daň uvalená len na sporiace účty,“ upozornil Friedberger. Väčší vplyv bude v prípade, že budú zdanené aj korporátne účty. Štandardné medzinárodné riešenie však využíva vo väčšine prípadov v cyperských bankách iba transakčný účet a peniaze sú uložené v stabilnejších destináciách, ako sú Rakúsko, Švajčiarsko či Lichtenštajnsko. Ak bude daň zavedená aj na firemné účty, bude sa vplyv odvíjať od aktuálneho zostatku na účtoch, poznamenal.
„Táto ‚daň‘ je vlastne konfiškáciou peňazí, to je treba hovoriť na rovinu. EÚ sa celkom neskrývane stáva transferovou (či fiškálnou alebo finančnou) úniou, ktorá redistribuuje peniaze z jednej krajiny do druhej, čiže od občanov jednej krajiny k občanom krajiny druhej. Do takejto únie sme 1. mája 2004 – rovnako ako Cyprus – nevstupovali,“ napísal v pondelok bývalý prezident Václav Klaus na svojich stránkach.
EÚ tak podľa neho prvýkrát siahla na peniaze jednotlivých ľudí (i firiem) uložené v bankách. "Technicky to nazvala dodatočným, jednorazovým zdanením, ale ponúkajú sa aj slová iné, také, ktorá majú na jazyku tí, ktorí majú prísť o svoje peniaze. V skutočnosti ide o zásadný otras dôvery trhov i verejnosti v možnosť sanácie Cypru i celého juhu eurozóny, "upozornil exprezident.
Cyperský parlament v súčasnosti diskutuje o prijatí záchranného balíčka desať miliárd eur. Ak chce krajina pomoc dostať, musí vláda získať na daniach ďalších približne päť miliárd eur. Dodatočné peniaze majú byť získané zvýšením korporátnej dane z desiatich na 12,5 percenta, jednorazovou daňou z bankových vkladov 6,75 percenta na vklady do 100 000 eur a 9,99 percenta pre vklady nad 100 000 eur a tiež zvýšením dane z úrokov na 20 až 25 percent.
